Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

Považský Inovec je vďačné pohorie na množstvo zaujímavosti a menej, či stredne náročnú turistiku a cykloturistiku. Je dobre dostupný predovšetkým pre turistov zo západného Slovenska, najmä z Považia, či z nitrianskeho regiónu. Vhodnou alternatívou tiež môže byť pre obyvateľov Bratislavy, ktorým sa už zunovali Malé Karpaty. 

Silueta hradu Tematín počas západu slnka.Silueta hradu Tematín počas západu slnka. Hrad je jednou z najpopulárnejších atraktivít v Považskom Inovci.

Výhodou Považského Inovca je, že až na niektoré výnimky (napr. hrad Tematín), nepatrí medzi masovo navštevované pohoria. Nachádza sa tu viacero cyklotrás, vďaka ktorým si ho dokážete takmer celý prejsť na bicykli. Neraz sa nám stalo, že sme počas dňa stretli viac cyklistov ako turistov.

V tomto článku vám prinášame viacero tipov na výlet, či zaujímavosti v Považskom Inovci. Jedná sa o miesta, ktoré sme osobne navštívili a ich návštevu odporúčame aj vám. Zoznam sa podľa možností budeme snažiť priebežne aktualizovať.

Jaskyňa Čertova pec

Pred jaskyňou Čertova pecPred jaskyňou Čertova pec. Jaskyňa je priechodná z dvoch strán.

Jednou z prírodných zaujímavostí Považského Inovca je Čertova pec – jaskyňa nachádzajúca sa neďaleko Radošinej, ležiacej pri hlavnej ceste smerujúcej na Piešťany. Ak tade budete prechádzať, isto sa tu zastavte. Parkovať je možné pri motoreste Čertova pec z kade je to do jaskyne už len pár minút chôdze.

Jaskyňa je 27 m dlhá, zhruba 6 m široká a jej maximálna výška je 4,6 m. V minulosti slúžila ako jaskynné sídlisko pre lovcov zo staršej doby kamennej. V jaskyni a jej okolí sa našli početné paleontologické, antropologické a archeologické nálezy z paleolitu, neolitu, z doby halštatskej a zo stredoveku. V jaskyni sa tiež našli zvyšky jaskynného medveďa, hyeny a mnohých iných zvierat.

Jaskyňa Čertova pec je v súčasnosti voľne prístupná verejnosti. Je priechodná z obidvoch strán a skrz jaskyňu sa dá dobre prejsť. Výlet sem môžete podniknúť bez problémov aj s malými deťmi, keďže sa nachádza len kúsok od parkoviska. Po vyšľapanom štrkovom chodníku sem dotlačíte i detský kočík.

  • GPS: 48.560419, 17.915329

Visiace skaly

Výhľady z Visiacich skál v Považskom Inovci.Výhľady z Visiacich skál v Považskom Inovci. Výhľady sú najmä rovinaté, smerom na Podunajskú nížinu.

Visiace skaly patria k výhľadovo zaujímavým miestam Považského Inovca. Nachádzajú sa v južnej časti Považského Inovca v oblasti nie až tak vzdialenej od vrcholu Marhát, presnejšie nad sedlom Gajda. Ide o skalnatý výbežok, ktorého vrchnú časť pokrýva trávnatá lúka. Táto lokalita, hoci poskytuje pekné výhľady na ďaleký horizont, nie je komerčného charakteru a preto ju neobliehajú ani žiadne davy turistov.

Visiace skaly sú niečo pre duše vyhľadávajúce pokojnejšie miesta v horách. Skaly nie sú príliš vysoké, nanajvýš do 10m. Lúka je charakteristická svojráznou kvetenou a lúčnymi trávami s vystupujúcimi drobnými skalami, ako aj zaujímavým lesom v okolí. K tomu patrí originálna lúčna fauna. Našli sme tu provizórne ohnisko, dva väčšie kríže a pamätník skautovi Eduardovi Kolníkovi. Z miesta sú veľmi pekné, zhruba polkruhové výhľady ponad Podunajskú nížinu k pohoriu Tribeč. Na obzore si istotne všimnete Zobor. Kontrast šírej nížiny a vrchov určite zaujme. Výhľady môže výraznejšie redukovať opar nad zemským povrchom, hlavne ak sem prídete v čase okolo obeda.

K Visiacim skalám vedie červeno značený turistický chodník z hlavného hrebeňa. Najrýchlejšie sa sem dostanete od Moravian nad Váhom, z oblasti Výtoky, alebo z Nitrianskej Blatnice. Oba smery sú značené. Túra predstavuje fyzicky stredne náročný pochod, bez technicky ťažkých úsekov.

  • GPS: 48.583047, 17.946676

Rotunda sv. Juraja

Rotunda svätého Juraja.Rotunda svätého Juraja. Okrem kostolíka tu nájdeme i areál s ohniskami a drobnými prístreškami. Obďaleč nad kostolom sa nachádza i prameň s vodou.

Rotunda sv. Juraja je skutočným historickým skvostom, o ktorom zrejme tuší málokto. Aspoň nás počas potuliek Považským Inovcom riadne prekvapila. Prekvapenie to však bolo potešujúce. A to o to viac, že ide o stavbu z obdobia pred Veľkomoravskou ríšou, zo začiatku 9. storočia. Radí sa tak k najstarším stavbám na slovenskom území a zároveň je najstaršou rotundou u nás. Tiež je národnou kultúrnou pamiatkou.

Táto rímskokatolícka rotunda sa nachádza na juhu spomínaného pohoria, pod kopcom Marhát, nad Nitrianskou Blatnicou, z ktorej sem vedie zelená turistická značka. Miesto je ideálnym cieľom na objavovanie, pre všetkých milovníkov prírody a histórie, ako aj menej známych miest Slovenska. Rotunda sv. Juraja sa nachádza na vyvýšenom mieste, na okraji rozľahlej lúky obkolesenej lesmi Považského Inovca. Všetko je tu pekne udržiavané. Kostolík i lúka. Pri chráme sa nachádza priestranstvo s lavičkami. Zjavne sa tu konajú sväté omše, hoci my sme sa do rotundy nedostali, keďže bola uzamknutá. Tunajšia lúka s názvom Púšť je zaujímavá tým, že tu bolo v 9.-10. storočí situované sídlo, ktorého obyvatelia sa venovali najmä ťažbe železných rúd pod Marhátom. Osídlenie dokumentujú mnohé nálezy.

Miesto je vybavené viacerými jednoduchými ohniskami na šírej lúke. Veľkou výhodou je blízkosť prameňa. Ten sa nachádza na žltej značke kúsok za rotundou v smere výstupu do Sedla Marhát. Táto lokalita je ideálna na turistiku a výlety pre všetky vekové kategórie vrátane detí. Turistika sa dá krásne spojiť s opekaním, či prespaním pod širákom. Zdatnejším odporúčame spojiť túto túru i s výstupom na rozhľadňu na vrchole Marhátu. Pekným zážitkom môžu byť i omše v tomto prostredí, len je potrebné si vopred zistiť ich harmonogram.

  • GPS: 48.584675, 17.963524

Rozhľadňa na Marháte

Rozhľadňa na Marháte.Rozhľadňa na Marháte. Bez nej by bol vrchol málo zaujímavým. Výhľady totiž značne okliešťujú stromy.

Rozhľadňa na Marháte (748 m n. m.) sa nachádza v južnej časti pohoria Považský Inovec nad obcou Nitrianska Blatnica. Táto rozhľadňa môže byť dobrým tipom na výlet, ak sa vám už zunovali preplnené turistické lokality v prírode. Do jej relatívnej blízkosti sa dostanete po diaľnici. Pár zvyšných kilometrov musíte prejsť po lokálnych cestách. Túra k drevenej rozhľadni nie je celkom zadarmo, no na trase sú i ďalšie zaujímavosti ako Rotunda sv. Juraja a tak na námahu trocha pozabudnete. Odmenou sú potom výborné kruhové výhľady na samotný Považský Inovec, Zobor i Podunajskú nížinu.

Výlet na rozhľadňu patrí k cieľom vhodným pre návštevníkov, ktorí zvyknú pravidelnejšie chodiť na turistiku. Terén tu síce nepredstavuje mimoriadne obtiaže, vrchol je však takmer vo výške 800m. Túra tak vyžaduje určitú fyzickú pripravenosť. Inak ju zvládnu i rodinky s akčnejšimi deťmi.

  • GPS: 48.594793,17.970650

Skalka

Vrcholový kríž na Skalke.Vrcholový kríž na Skalke. Miesto je dobré dostupné z obce Hubina.

Skalka (377 m n. m.) je nevysoký vrchol ležiaci v západnej časti Považského Inovca, neďaleko Piešťan, konkrétne nad obcou Hubina. Vrchol Skalky poskytuje výhľady na veľkú časť Považia v oblasti Piešťan a tak isto výhľady do samotného Považského Inovca. Kto má dobrý zrak, dovidí napríklad na hrad Tematín a okolie. Dobré výhľady sú potom i smerom k vrcholu Marhát.

Vrchol Skalky je typický špecifickými drobnými skalnými formami, ktoré vyčnievajú v niektorých miestach na povrch. Na vrchole okrem kríža nájdete i vysielač. Hneď pod vrcholom je menšia lúka, kde sa dá i piknikovať.

Čo sa výstupu týka, ten je nenáročný. Začať ho môžete z obce Hubina, napríklad od miestneho kostola, kde je i parkovisko. Výstup na vrchol trvá zhruba 30-40 minút. Ide sa stále do kopca, no ten ma vcelku prijateľný sklon. Počas výstupu nenarazíte na žiadne nástrahy a tak sa dá bez problémov absolvovať aj s deťmi.

  • GPS: 48.623577, 17.895282

Veľkomoravské hradisko Kostolec nad obcou Hubina

Hradisko Kostolec.Hradisko Kostolec. Narazíme tu na zvyšky základov budov, drevený plot a vstupnú bránu. Miesto tiež ponúka nejaké výhľady smerom na Považie a predhorie Považského Inovca.

Jednou z atraktivít obce Hubina je veľkomoravské hradisko z 9. - 10. storočia, ležiace na skalnom výbežku z názvom Kostolec. Nachádza sa v západnej časti obce nad miestnym kameňolomom. K hradisku vedie značne strmá trasa, ktorá je síce krátka, no o to intenzívnejšia. V niektorých miestach je terén drolivejší a tak sa tu dá ľahko pošmyknúť (hlavne pri zostupe). Celý výlet z parkoviska, ktoré je pri ceste pod hradiskom sa dá zvládnuť za 15 minút.

Vrchol hradiska vás privíta vstupnou bránou, po ktorej prejdení sa dostanete do útrob hradiska. Areál je tvorený rovinatou plošinou, ktorá je na viacerých častiach chránená nevysokými drevenými hradbami. V jej strede nájdeme pozostatky predrománskej rotundy a základy niekoľkých budov.

Z Kostoleckého hradiska sú i výhľady, prevažne na oblasť Považia s kulisou Malých Karpát. Vidno i časť kopcov Považského Inovca. Z hradiska si tiež možno všimnúť kameňolom, nachádzajúci sa priamo pod ním.

  • GPS: 48.622637, 17.872833

Topoľčiansky hrad

Vstup na Topoľčiansky hrad.Vstup na Topoľčiansky hrad. Hrad zaujme najmä svojou zrekonštruovanou hradnou vežou.

Topoľčiansky hrad je ruina hradu z 13. storočia, ležiaca na východnom úpätí Považského Inovca v obci Podhradie. Hrad je prístupný verejnosti, avšak nie počas celého dňa a roka. Odporúčame si informácie overiť na oficiálnej stránke hradu.

Samotný hrad je vcelku dobre zachovalý. Dá sa tu objaviť viacero zákutí. Zaujme napríklad zrekonštruovaná hlavná veža hradu, vstupný most, či viacero hradných múrov. Niektoré ponúkajú i výhľady. Tie sú mimochodom i z menšej skalky nachádzajúcej sa pred hradom, po ceste z obce. Cesta na hrad z obce sa dá zvládnuť zhruba za 10 minút. V obci pod hradom je i parkovisko, prísť sem autom teda nie je žiaden problém.

  • GPS: 48.658286, 18.049030

Bezovec – vrchol a lyžiarske stredisko

Pohľad na vrchol Bezovca.Pohľad na vrchol Bezovca. Pod ním sa nachádza lyžiarske stredisko s viacerými zjazdovkami.

Bezovec je pomerne populárny vrchol a zároveň lyžiarske stredisko. Ski Bezovec je miestom na nenáročnú rodinnú lyžovačku na svahoch Považského Inovca, neďaleko Piešťan, pri obci Nová Lehota. Je však otázne koľko dní snehu si tu doprajete počas súčasných žalostných zím. V tomto smere určite nemôže konkurovať komerčným lyžiarskym strediskám. Na druhej strane, rýchla doprava po diaľnici praje dobrej dostupnosti tohto strediska. Dobré sú takisto parkovacie možnosti priamo v stredisku. Tunajšia lyžovačka je vhodná pre všetky výkonnosťné kategórie lyžiarov. Zjazdovky sú zasnežované. Ďalšie služby v stredisku zrejme nebudú vyslovene luxusné, ale to zrejme ani nie je jeho hlavným poslaním.

Ski Bezovec sme navštívili paradoxne v mimosezónnom období a tak sa nám ukázala jeho atraktivita i v inom ročnom období, ako v zime. Ide o nie každému známu oblasť s peknými možnosťami na nemasovú turistiku. Vrchol Bezovca, ktorý dal meno i celému lyžiarskemu stredisku má výšku 748 metrov. Dá sa naň vystúpiť priamo po zjazdovke. Z Bezovca sa dajú tiež podniknúť pekné výlety, napríklad smerom na hrad Tematín.

GPS: 48.672165, 17.973828

Ihelník

Chodník vedúci na vrchol Ihelníka.Chodník vedúci na vrchol Ihelníka. Ihelník má veľmi zaujímavý hrebeň s viacerými výhľadmi.

Ihelník (462 m n. m.) je vrchol ležiaci v západnej časti Považského Inovca, západne od hradu Tematín. Predstavuje dobrý tip na cyklovýlet, prípadne pešiu turistiku. Miestom prechádza jednosmerná cyklotrasa vedúca od hradu Tematín, smerom do obce Hrádok. Trasa je určená horským cyklistom, ktorý už majú nejakú skúsenosť s lesným terénom. Prísť sa sem dá samozrejme i na pešo, no oficiálnu turistickú značku tu nečakajte.

Najzaujímavejšiu časťou Ihelníka je jeho východný hrebeň, ktorý na viacerých miestach ponúka i pekné výhľady. Hrebeň je navyše vcelku fotogenický, keďže tu nájdete zaujímavý zmiešaný les, často tvorený skupinou menších ihličnanov. Jeho južný svah je potom súčasťou prírodnej rezervácie Tematínska lesostep.

Vrchol Ihelníka je čiastočne odlesnený, na jeho vrchole sa nachádza čosi ako vysielač. Z vrcholu vidno vrchnú časť hradu Tematín vidno tiež i na časť Považia prípadne na kopce Považského Inovca v jeho južnej časti. Miesto nie je až tak navštevované, keďže väčšina turistov zvykne chodiť na neďaleký hrad Tematín. Dá sa tu preto zažiť pohodová turistika, akurát sa treba občas vyhnúť horským cyklistom.

  • GPS: 48.682016, 17.906237

Hrad Tematín

Pod hradom Tematín.Pod hradom Tematín. Hrad má vyhliadku s fantastickými výhľadmi na veľkú časť Považia.

Hrad Tematín sa nachádza v časti Považského Inovca rozprestierajúcej sa nad Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom. Najbližšími obcami pod týmto hradom sú Stará Lehota, Lúka a Hrádok. Z nich na hrad vedú i turistické značky.

Hrad Tematín ponúka pohľad do histórie opevnení na Považí. Spolu s hradom Beckov, Trenčianskym a Topoľčianskym hradom tvoril obrannú líniu, ktorá spolu komunikovala i na diaľku formou svetelných signálov. Dnes sa z týchto hradov z výnimkou Trenčianskeho zachovali len ruiny, ktoré sa pokúšajú pred rozkladom zachrániť nadšenci. I vďaka ich práci je možné hrady stále navštíviť. Hrad Tematín ponúka ideálny cieľ na rodinnú turistiku.

Hrad je okrem spomínaných obcí dostupný značenými chodníkmi i z turistických bodov Hrádok, Dolina a Bezovec. Túra to nie je najkratšia, ale počas poldňového, nie až tak náročného výletu ju určite zvládnete. Hrad je dostupný i horským bicyklom. Ako je tomu pri hradoch zvykom, aj z Tematína budete mať veľmi dobrý výhľad. Predovšetkým na Považie.

Na výlet si pripravte najmä občerstvenie a tekutiny. Keďže táto ruina si stále udržiava nekomerčný ráz, reštaurácie tu neočakávajte. Počas sezóny sme tu však narazili na „pojazdný bar“. Resp. čapovali pivo a nealko v areáli pod hradom. Takže ak budete mať šťastie, možno neodídete s prázdnou.

Všimli sme si tiež zopár miest vhodných na opekanie a menší bufet, ktorý zrejme funguje počas letnej sezóny. Našiel sa dokonca i krytý prístrešok so sedením. Ak tu prenocujete, možno sa stretnete i s posledným pánom hradu Tematín Mikulášom Berčénim, ktorý so svojim psom Iskrom po nociach obchádza hradby.

  • GPS: 48.677020, 17.929417

Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa

Veľká Dolnosokolská jaskyňa.Veľká dolnosokolská jaskyňa. Steny jaskyne sú obľúbené medzi lezcami. Jaskyňa leží len kúsok od turistickej značky.

Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa patria k prírodným zaujímavostiam Krahulčích vrchov, ktoré sú samé osebe pútavým miestom (bližšie sa o nich dočítate ďalej v článku). Hrebeňom Krahulčích vrchov vedie zelená značka, mimochodom veľmi atraktívny chodníček, z ktorého je potrebné krátko zostúpiť a takto sa dostať k jaskyniam. Dostať sa sem možno z rekreačnej oblasti Výtoky pri Moravanoch nad Váhom.

Jaskyne tvoria len krátke chodby bez kvapľov. No i tak sú zaradené medzi prírodné pamiatky. Miesto je to určite pozoruhodné, hoci my sme tu objavili najmä množstvo odpadkov, začmudené steny od ohňa a viacero lezeckých ciest na stenách Veľkej dolnosokolskej jaskyne. V oblasti jaskýň však boli objavené dôkazy osídlenia z doby kamennej. To im pridáva na významnosti. Zaujímavé nám prišlo, že sa do tejto nadmorskej výšky, bezmála 500m, vtedajší človek vôbec vybral. Miesto sa oplatí navštíviť, má rozhodne svoju atmosféru, najmä ak si predstavíme, že tu býval praveký človek.

  • GPS: 48.595420,17.938790

Panská Javorina s rozhľadňou

Výhľad z rozhľadne na vrchole Panskej Javoriny.Výhľad z rozhľadne na vrchole Panskej Javoriny. Rozhľadňa ponúka pekné výhľady na hlavný hrebeň Považského Inovca.

943 metrov vysoký vrchol patrí k najkrajším cieľom na výlet v Považsom Inovci. Nachádza sa na východ od hlavného hrebeňa pohoria, nad obcou Podhradie, z ktorej naň vedie i turistický chodník. Rovnako sem môžete vyraziť z rekreačnej oblasti Duchonka, alebo si spraviť menšiu zachádzku z hlavného hrebeňa. Výlet na Panskú Javorinu patrí k tým náročnejším. Časovo počítajte minimálne s poldňovou turistikou.

Lákadlom Panskej Javoriny je okrem peknej prírody samozrejme aj tamojšia rozhľadňa. Turisti, ktorí bažia po výhľadoch si na tomto takmer tisícmetrovom kopci určite prídu na svoje.
Táto rozhľadňa má výšku 16m a je prístupná celoročne a bezplatne. Prístrešie kedysi ponúkala drevená miniútulňa tesne pod vrcholom. Údajne už vyhorela a tak, ak na informácie o nej narazíte v starších článkoch, radšej s týmto útočiskom nepočítajte.

  • GPS: 48.712101, 18.013182

Inovec

Meteorologicko-telekomunikačná rozhľadňa Helena.Meteorologicko-telekomunikačná rozhľadňa Helena. Tento kovový objekt umožnil výhľady z Inovca, ktoré kedysi neboli vôbec žiadne.

Inovec (1042 m n. m.) je najvyšším vrcholom pohoria Považský Inovec. Nachádza sa v jeho severnej časti nad obcami Selec, Dubodiel a Trenčianske Jastrabie. Väčším mestom v jeho blízkosti je Trenčín, kam sa dá rýchlo dostať po diaľnici, či vlakom. Výstup na vrchol je už namáhavejší a miestami sa nájdu i celkom strmé pasáže. Atraktivitu tejto klasiky Považia však zvyšuje rozhľadňa na vrchole. Úmorný výstup si turisti môžu uľahčiť vyvezením sa autom na sympatickú Chatu pod Inovcom, z ktorej to už na vrchol majú len niečo málo cez 200 výškových metrov výstupu.

Inovec je zalesnený vrchol, z ktorého sú výhľady len vďaka kovovej rozhľadni. Tá sa nám zdala kvalitná. S výstupom na tento objekt by nemali mať ťažkosti ani deti. Výhľady sú veľmi pekné, kruhové. Ponúkajú pohľady na Vršatec, Kľak, Veľkú Fatru, či na susednú Moravu.

Turistom, cykloturistom, trailrunnerom, či bežkárom možno vrele odporučiť preskúmanie ďalších častí hlavného hrebeňa Považského Inovca, ktorý pokračuje z vrcholu Inovca ďalej na juh. Je mierne zvlnený a poskytuje viaceré výhľady. Zdatnejší turisti, ho dokážu absolvovať až po Panskú Javorinu a späť na Inovec aj počas jedného dňa.

  • GPS: 48.774855, 18.041691

Inovecká chata

Inovecká chata.Inovecká chata. Inovecká chata zaujme vonkajším i vnútorným vzhľadom.

Tesne pod vrcholom populárnej tisícovky v Považskom Inovci sa vo výške 790 m n. m. nachádza Inovecká chata. Okrem toho, že je to pohľadný objekt, ktorý dobre zapadá do týchto hôr, je to i cieľ na výlet pre tých pohodlnejších. Až k chate sa totiž dá vyviezť autom po asfaltke z obce Trenčianske Jastrabie. Samozrejme je dostupná i po viacerých turistických značkách, alebo cyklochodníkoch. Je to však pomerne zdĺhavý a kondične náročnejší výstup.

Inovecká chata zaujme vonkajším i vnútorným vzhľadom. Nám sa tu páčil predovšetkým veľmi pekný interiér s kachľovou pecou. Pôsobilo to romanticky ako sa na chatu v horách patrí. Dobrá je i tamojšia kuchyňa. Chata je otvorená celoročne. Chata zaujme taktiež ponukou poctivo vyrábaných sirupov a džemov z lokálnej produkcie. Chata poskytuje ubytovanie s 55 lôžkami, pričom časť z nich je situovaná v priľahlých externých chatkách.

Ak sa na chatu vyveziete, 1042 metrov vysoký vrchol Inovca s kovovou rozhľadňou máte rýchlo na dosah. To z chaty robí atraktívny cieľ na príjemné výlety pre všetkých turistov, ktoré môžu zakončiť priamo v jej pohostinnom prostredí.

  • GPS: 48.785071, 18.047787

Krahulčie vrchy s podcelkom Sokolské skaly

Na Krahulčích vrchoch.Na Krahulčích vrchoch. Narazíte tu na pietne miesto Vlada Plulíka.

Krahulčie vrchy patria azda k najväčším kuriozitám Považského Inovca. Natrafili sme na ne viac-menej náhodne, bez predošlého plánovania. O to väčší dojem v nás spolu s atraktívnym podcelkom - Sokolské skaly zanechali. Krahulčie vrchy sa nachádzajú neďaleko hlavného hrebeňa Považského Inovca. Prevedie vás nimi zeleno značený turistický chodník, ktorý sa z hrebeňa odpája neďaleko sedla Gajda. Z opačnej strany sa sem dostanete od Moravian nad Váhom z rekreačného strediska Výtoky.

Prechádzka Krahulčími vrchmi je veľmi príťažlivá a určite oživuje turistiku v prevažne lesnatom teréne Považského Inovca. Jedným slovom, je to taká miestna iskrivá perlička. Pekný chodníček vás prevedie touto skalnou oblasťou, ktorá je dokonca cvičným horolezeckým terénom. Skalné zrázy Krahulčích vrchov, presnejšie ich časti Sokolské skaly, ponúkajú pekné výhľady na okolie. Uvidíte vrch Bezovec, či údolie potoka Striebornica a šíre lesy. Krahulčie vrchy skrývajú i ďalšie zaujímavosti v podobe Veľkej a Malej Dolnosokolskej jaskyne. Okrem toho sa tu nachádza jednoduché pietne miesto vybudované na počesť významného slovenského lezca Vlada Plulíka. Ten na Sokolských skalách a všeobecne v Považskom Inovci veľmi rád trénoval na svoje jedinečné výkony, či už v Tatrách, alebo na osemtisícovkách. Toto pietne miesto má svoju neodškriepiteľnú atmosféru a už preto sa Krahulčie vrchy a Sokolské skaly oplatí navštíviť.

  • GPS: 48.594868,17.939330

Gonove lazy

Rozľahlé lúky na Gonových lazoch.Rozľahlé lúky na Gonových lazoch. Lokalita predstavuje obľúbenú turistickú a cykloturistickú križovatku.

Gonove lazy v nás zanechali dojem ideálneho miesta pre všetkých túlaniachtivých, ktorí oblúkom obchádzajú komerciou presiaknuté oblasti v prírode. Ide o horské, trávnaté lúky obkolesené lesmi Považského Inovca neďaleko obce Hubina, z ktorej sem vedie i turistická značka. Údajne boli kedysi samotou. Gonove lazy patria k tým zaujímavejším miestam v Považskom Inovci. Preto by sme ich radi odporučili ako tip na výlet na vašich turistických, či cykloturistických potulkách týmto pohorím.

  • GPS: 48.620554, 17.936918

Slovanské hradisko Bojná - Valy

Slovanské hradisko Bojná - Valy.Slovanské hradisko Bojná - Valy. Okrem zrekonštruovanej drevenej vstupnej brány tu narazíte na viacero drevených budov.

Hradisko Valy sa nachádza nad obcou Bojná v strednej časti Považského Inovca. V rámci Slovenska sa určite jedná o jedno z najviac dochovaných hradísk. V súčasnosti tu navyše prebieha archeologický výskum a tak isto tu prebieha rozsiahla rekonštrukcia viacerých častí hradiska. Zrekonštruovaných je viacero obytných, či hospodárskych budov. Najviac dozaista zaujme zrekonštruovaná majestátna, drevená brána, chrániaca vstup do hradiska. Zaujímavosťou hradiska Valy je, že sa tu našli pozostatky najstarších slovanských kresťanských pamiatok na Slovensku.

Hradisko Valy je dobré dostupné z obce Bojná. Treba však počítať s tým, že návšteva hradiska je podmienená nenáročnou turistikou. Priamo pri hradisku sa parkovať totiž nedá. Parkovisko nájdeme severne nad obcou na okraji lesa, kam vedie spevnená cesta. Z tade je to zhruba 15-20 minút pešo lesom.

Hradisko je vcelku rozsiahle a tak sa tu dá stráviť aj nejaká ta hodinka. Celý areál sa navyše nachádza uprostred lesa a tak tu budete dobré chránení pred slnkom, počas horúcich letných dní. Ak máte času nazvyš, môžete navštíviť archeologické múzeum v obci Bojná, kde nájdete množstvo predmetov, ktoré sa v hradisku našli.

  • GPS: 48.612718, 17.998056

Informácie o článku

  • Autori článku: Václav Sulek, Martin Kiňo
  • Autori fotografií: Václav Sulek, Martin Kiňo

Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.