Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

Západné Tatry doslova oplývajú takmer nepoškvrnenou prírodou. Zatiaľ sa im podarí unikať celkom nezriadenej komercionalizácii a to je dobrý dôvod na návštevu pre všetkých turistov, ktorí vyhľadávajú v horách skôr pokojnejšie miesta. V tomto smere majú Západne Tatry naozaj čo ponúknuť. Okrem prekrásnej a náročnej hrebeňovky lákajú aj mnohými jedinečnými vrcholmi, ktoré patria k najvyšším a turisticky najpríťažlivejším na Slovensku. Jednotlivé vrcholy sa nám podarilo navštíviť a radi by sme vám ich v krátkosti predstavili s cieľom motivácie na ich osobné objavovanie prostredníctvom túr.

Popísané vrcholy sú v prevažnej miere dostupné počas letnej turistickej sezóny, keďže v pohorí platí zimná uzávera turistických chodníkov. Môže sa však stať, že aj na sklonku leta ich zažijete v ľahkom zimnom šate. Všetky nižšie popísané kopce majú spoločné to, že ide o fyzicky a miestami aj technicky náročné výstupy s možnosťou premenlivých podmienok. Spoločné je však i to, že poskytujú nádherné výhľady a pocit spokojnosti z pohybu v jednom z najkrajších horstiev Slovenska.

Ostrý Roháč z hlavného hrebeňa v oblasti Deravej.Ostrý Roháč z hlavného hrebeňa v oblasti Deravej. Z týchto miest je azda najkrajší.

Sivý vrch - 1806 m n. m.

V rámci Slovenska predstavuje Sivý vrch jedno z najorignálnejších miest. V rámci Slovenska predstavuje Sivý vrch jedno z najorignálnejších miest. Okrem výborných výhľadov k tomu veľkou mierou prispievajú i tamojšie Radové skaly.

Sivý vrch predstavuje priam rozprávkovú vstupnú bránu do magického sveta Západných Tatier. Je to najzápadnejší vrchol pohoria. Výstup naň je fyzicky poriadne náročný, no všetku námahu kompenzujú prekrásne prírodné scenérie. Po prekonaní pásma lesa sa okrem ďalekých výhľadov na Liptov, či Oravu, dočkáte pekných horských chodníčkov pomedzi také skvosty ako sú Radové skaly - azda najzaujímavejšie skalné mesto Slovenska. Zjavne patrí i najvyššie položeným. Niektoré tamojšie skaly pôsobia ako mohutný kamenný strážcovia, brániaci cestu k vrcholu Sivého vrchu. Iné pripomínajú paneláky, medzi ktorými sa vinie výstupový chodník. Všetko je to nádherne fotogenické a doplnené o výborné výhľady.

Ak si chcete užiť toto skalné mestečko, je potrebné vystupovať na vrchol od horárne Biela Skala, zo sedla Huty. Prístup na kopec však vedie i z juhu, cez romantickú horskú útulňu - Chatu pod Náružím, a samozrejme od východu, z hlavného hrebeňa. Na jednotlivých trasách je vhodné byť opatrný, nájdu sa tu i exponovanejšie miesta, zaistené reťazami, ktoré nemusia vyhovovať každému. Pri nepozornosti, môžete stratiť i správny chodník a dostať sa do nepríjemných miest pod vrcholom. Výstup na Sivý vrch, teda rozhodne nepodceňujte, aby ste si mohli v zdraví užiť prekrásne kruhové výhľady z jeho vrcholu. Tie ponúkajú pohľad na veľkú časť Liptova, Oravy, ale aj prekrásne sa vinúci hlavný hrebeň Západných Tatier.

  • GPS: 49.211129, 19.642360

Babky - 1566 m n. m.

Pohľad z vrcholu Babiek 1566 m na Podtatrasnskú kotlinu.Pohľad z vrcholu Babiek 1566 m na Podtatrasnskú kotlinu. Z vrcholu si vychutnáte i pohľad na Nízke a Západné Tatry, či Liptovskú Maru.

Babky sú nadočakávanie príťažlivým vrcholom. Oproti západotatranským velikánom sa javia možno skôr ako trpaslík, no výhľadmi im môžu smelo konkurovať. Na Babky vedie celkom príjemná túra z Bobroveckej Vápenice pri obci Jalovec. Dá sa tam aj bezplatne zaparkovať. Túra na Banky predstavuje technicky len mierne náročný výstup, hoci nie najkratší, pričom je možné zložiť svoje unavené kosti a občerstviť sa na Chate pod Náružím - Červenci. Podľa nášho názoru ide o jednu z najpríťažlivejších vysokohorských chát na Slovensku. Jej návštevu môžete spojiť s turistickým okruhom práve cez Babky. Ak by ste chceli ísť priamo na Babky, čo je kratšie, tak je potrebné odbočiť na zelenú značku na rázcestí Pod Babkami. Babky sú prístupné aj v zime. Vtedy je lepšie ísť práve cez spomínanú chatu. Znížite tým riziko zásahu lavínou. Už samotný výstup do vrcholových partíí Babiek ponúka prekrásne výhľady najmä na výraznú skupinu vrcholov na východe - Salatín, Baníkov, Skriniarky a Pachoľa. Okrem toho uvidíte i Jaloveckú dolinu a dolinu Parichvost. Po vystúpení na samotný vrchol, sa vám otvorí dokonalý výhľad na hlbinu Podtatranskej kotliny a Nízke Tatry na obzore. Vrchol je napriek týmto skvelým lákadlám, nekomerčného rázu a zrejme si tu budete môcť užiť pokojnejšie chvíľky obkolesení nádhernou horskou scenériou.

  • GPS: 49.1800,19.6259

Brestová - 1902 m n. m.

Pohľad na vrchol Brestovej počas výstupu na Salatín, z ktorého sú veľmi vďačné, kruhové výhľady.Pohľad na vrchol Brestovej počas výstupu na Salatín, z ktorého sú veľmi vďačné, kruhové výhľady. Brestová je pomerne rýchlo dostupná od chaty Zverovka.

Brestová možno nie je vrcholom s jedinečným vzhľadom, no k najkrajším vrámci Západných Tatier sa radí vďaka veľmi pekným výhľadom. Na Brestovú vedie orientačne nenáročná trasa z veľkej časti súbežne so zjazdovkou v Salatínskej doline. Už prvé miesta nad lesom ponúkajú pekné pohľady na hlavný hrebeň Západných Tatier. Nájdete tu i osadené lavičky, kde sa dá výhľad v pokoji vychutnávať, dokedy uznáte za vhodné. Hĺbka Salatínskej doliny kontrastuje z hradbou okolitých vrchov. Všetko máte ako na dlani už počas stúpania hrebeňom z Predného Salatína na vrchol Brestovej. Dostať sa naň môžete i z juhu, z Jalovca, alebo klasicky počas prechodu hlavného hrebeňa Západných Tatier. Brestová je zaujímavá i tým, že sa na nej hrebeň ostro zatáča smerom na juh. I vďaka tomu máte veľmi dobrý výhľad na jednotlivé severné doliny Západných Tatier, nad ktorými sa týčia jednotlivé vrcholy v diaľke.

  • GPS: 49.224819, 19.679563

Salatín - 2048 m n. m.

Výstup na Salatín je populárnou túrou.Výstup na Salatín je populárnou túrou. Fyzicky náročný výstup vynahradia pohľady na ďaleké horizonty.

Salatín je susedným kopcom pri Brestovej. Ak sa na ňu vyberiete, povedzme zo Salatínskej doliny, určite sa vyplatí potiahnuť až na Salatín. Ak sú dobré podmienky a kondička, nie je to až toľko námahy navyše, no výsledok stojí za to. Mohutný kopec, ponúka výborné výhľady do hlbiny na Liptove, ale aj na hlavný hrebeň Západných Tatier, tiahnuci sa smerom na východ i západ. Salatín patrí k najpopulárnejším a najznámejším cieľom vysokohorskej turistiky v tejto oblasti.

  • GPS: 49.213543, 19.686222

Spálená - 2083 m n. m.

Pohľady na vrchol Spálenej z hlavného hrebeňa Západných Tatier. Pohľady na vrchol Spálenej z hlavného hrebeňa Západných Tatier. Za tamojšími výhľadmi musíte podniknúť dlhšiu túru s technickejšími úsekmi.

Západotatranskú Spálenú by sa dalo zaradiť k tým kopcom, ktoré na svoj vrchol ponúkajú najatraktívnejšie turistické trasy. Výhľady sú z nej pekné, no ešte zaujímavejšie sú prístupové hrebene, ktoré na ňu vedú. Spálená je jedným z vrcholov hlavného hrebeňa Západných a tak sa sem dostanete, či už od východu alebo západu po červenej turistickej značke. Na jednodňový výstup je trošku odľahlá. Dá sa to však zvládnuť. Spomínané prístupové hrebene Spálenej sú veľkou lahôdkou, pretože ponúkajú živú turistiku v exponovanejšom a technickejšom teréne plnom krásnych výhľadov. Je to niečo pre skúsenejších.

Na trase od západu poteší prechod jedinečných Skriniarok, kdežto od východu je prístup sťažený exponovanými metrami po reťaziach na Pachoľati. Pohľad na Pachoľa zo Spálenej je podľa nášho názoru zároveň jedným z najpôsobivejších v celých Západných Tatrách. Z vrcholu Spálenej sú tiež pekné výhľady na severnú hradbu Baníkova, Hrubú kopu a Roháčsku dolinu.

  • GPS: 49.207265, 19.706639

Pachoľa - 2167 m n. m.

Pachoľa patrí vzhľadovo k najpôsobivejším končiarom Západných Tatier. Pachoľa patrí vzhľadovo k najpôsobivejším končiarom Západných Tatier. Výstup preverí vašu fyzičku i obratnosť.

Nie až tak často spomínaný vrchol Pachoľa sa nachádza v jednom z výraznejších ohybov hlavného hrebeňa Západných Tatier, v susedstve oveľa známejšieho Baníkova. Pachoľa však rozhodne patrí k vzhľadovo najpôsobivejším vrcholom tohto pohoria. Jej strmosť vynikne najmä pri pohľade od Spálenej. Vtedy sa javí, akoby na ňu viedol iba horolezecký terén. Na prvý pohľad sa z tejto strany môže zdať až odstrašujúca a nedostupná. V strmine je však chodecká, značená cestička, ktorou sa dá i za pomoci reťazí na vrchol vyštverať. Od východu vedie pohodlnejší, no fyzicky náročný výstup. Prístupov na Pachoľu je viacero, či už po hlavnom hrebni, alebo z Jaloveckej a Spálenej doliny. V každom prípade ide o náročnú túru. Odmenou sú krásne výhľady na šíre okolie.

  • GPS: 49.201376, 19.702605

Baníkov - 2178 m n. m.

Baníkov predstavuje ťažkú vysokohorskú túru.Baníkov predstavuje ťažkú vysokohorskú túru. Výhľady z neho sú prvotriedne.

Jeden z najpôsobivejších končiarov Západných Tatier i hôr na Slovensku vôbec. Jeho siluetu spoznáte už zďaleka. Mohutná je najmä jeho strmá a rozľahlá severná stena. Baníkov by nemal chýbať vo vašej zbierke najkrajších vrchov Slovenska, no na výstup sa poriadne pripravte a nepodceňte žiadnu z výstupových trás. Všetky sú krásne, ale fyzicky ťažké. Na Baníkov vedie azda najpohodlnejší, no fyzicky taktiež poriadne náročný prístup od Žiarskej chaty cez Jalovecké sedlo. Existujú ale aj ďalšie varianty výstupu od severu, či juhu pohoria. Prekrásnu, ale technicky náročnú túru ponúka prístup hlavným hrebeňom od Troch kôp, kde sa nájdu i viaceré úseky po reťaziach či exponovaných skalách. Je to niečo pre skúsených a trénovaných turistov. Tí si tu prídu na svoje. Výhľady z vrcholu Baníkova sú dokonalé, kruhové. Patrí k najvyšším vrcholom v Západných Tatrách. Výhľadu kraľuje pohľad na obrovitý Baranec na juhovýchode.

  • GPS: 49.198337, 19.711951

Príslop - 2142 m n. m.

Do nášho výberu najkrajších vrcholov sme zaradili i menej známy Príslop ležiaci v tieni populárneho Baníkova.Do nášho výberu najkrajších vrcholov sme zaradili i menej známy Príslop ležiaci v tieni populárneho Baníkova. Jeho hrebeň i vrchol ponúkajú skvelé výhľady napríklad na Baranec.

Tento celkom zaujímavý vrchol nájdete na bočnom hrebeni Západných Tatier, vybiehajúcom od Baníkova smerom na juh. Ponúka najmä skvelé výhľady na Baranec, Pachoľu, ale aj Ostrý Roháč a samozrejme Žiarsku dolinu. Tá sa nachádza priamo pod ním. Za peknými výhľadmi z Príslopu sa dostanete po zelenej značke vedúcej od Žiarskej chaty cez Jalovecké sedlo. Ide o fyzicky náročný výšľap. Po ceste sa nachádzajú zaujímavosti v podobe symbolického cintorína venovaného obetiam Západných Tatier a ľahko dostupný Šarafiový vodopád Z Príslopu môžete pokračovať až na vrchol obľúbeného Baníkova, ktorý je neďaleko. Pripravte sa však na krátke technickejšie pasáže po skalách.

  • GPS: 49.194245, 19.710625

Hrubá kopa - 2166 m n. m.

Dostať sa na vrchol Hrubej kopy dá poriadne zabrať.Dostať sa na vrchol Hrubej kopy dá poriadne zabrať. Výhľady z nej však mnohí radia k najlepším v Západných Tatrách.

Hrubá kopa je pre mnohých kopcom s najlepším výhľadom v Západných Tatrách. Je veľmi dobre dostupná zo Žiarskej doliny, kde môžete využiť praktické ubytovanie v Žiarskej chate. Celkový výstup si tak viete rozložiť a vďaka pohodlnému prespatiu na chate budete dostatočne čerství na takúto túru. Variánt je znova viacero. Najkratšie to zo Žiarskej chaty bude výstupom cez Smutné sedlo. Dostať sa sem však dá i od severu. Na túre si prejdete i časť najexponovanejších pasáží hlavného hrebeňa Západných Tatier. Ide najmä oblasť Troch kôp a Baníkova. Aj preto túra na Hrubú kopu nie je pre každého. Vyžaduje dobrú kondíciu a skúsenosti. Na tejto túre pôjdete po technicky najťažších turistických chodníkoch Slovenska. Sú to taktiež miesta, z ktorých máte neustále výhľady už počas samotnej cesty k vrcholu Hrubej kopy. Výstup je korunovaný kruhovými pohľadmi veľkú časť Západných Tatier i hlbinu pod vašimi nohami.

  • GPS: 49.199961, 19.723189

Tri kopy - 2136 m n. m.

V exponovanom teréne na Troch kopách.V exponovanom teréne na Troch kopách. Jedno z najlepších miest pre vysokohorských turistov na Slovensku.

Tri kopy sa nachádzajú priamo na hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Baníkovom a Plačlivým. Svojou siluetou, ktorá je badateľná už zďaleka, si vyslúžili i toto príznačné meno. Skutočne ich tvoria tri výrazné vrcholy situované v tesnej blízkosti. Sú dobre dostupné napríklad zo Žiarskej doliny cez Smutné sedlo. Tie to tri kopčeky tvoria exponovanú časť hrebeňa a miestami sú vybavené i reťazami na pomerne strmých skalných úsekoch. Túra na tieto miest je pre niekoho dobrodružstvom plným radosti z prekonávania komplikovaného, technického terénu vysoko nad zemou, pre iného to však môže byť nepríjemný zážitok. Ak máte radi výšky a strmý horský terén s prekrásnymi výhľadmi, určite sa sem aspoň raz vyberte. Celá túra ponúka prekrásne výhľady ne všetky strany a navyše aj trošku toho adrenalínu. Odkiaľkoľvek sa sem vyberiete, pretože možností výstupu je viacero, nudiť sa určite nebudete. Podľa možnosti sa pred výstupom na Tri kopy poriadne fyzicky pripravte a vyberte si deň s priaznivým počasím. Pekný výlet potom môžete zhodnotiť pri posedení na Žiarskej chate.

  • GPS: 49.199961, 19.723189

Plačlivé - 2125 m n. m.

Relatívne ľahko dostupný vrchol Plačlivého zo Žiarskej doliny. Relatívne ľahko dostupný vrchol Plačlivého zo Žiarskej doliny. Ponúka výborný 360-stupňový výhľad okrem iného i na Ostrý Roháč a Volovec za ním.

Jeden z najobľúbenejších vrcholov Západných Tatier dostupný relatívne rýchlym výstupom zo Žiarskej doliny. Túru na tento vrch si môžete rozložiť s využitím prenocovania na Žiarskej chate. Ide o peknú vysokohorskú túru, bez náročných technických úsekov a záverom v podobe výborného výhľadu na všetky svetové strany. K zaujímavostiam o Plačlivom (Plačlivý Roháč resp. Plačlivô) patrí fakt, že spolu s Ostrým Roháčom dali svojim tvarom Západným Tatrám známe pomenovanie Roháče. Okrem túry cez Žiarske sedlo, alebo Smutné sedlo sa sem dostanete i od severu z Roháčskej doliny. Variantov výstupu je viacero, stačí si len vybrať, na akú dlhú túru máte chuť.

  • GPS: 49.197326, 19.746798

Ostrý Roháč - 2088 m n. m.

Ostrý Roháč - kráľ Západných Tatier. Ostrý Roháč - kráľ Západných Tatier. Po jeho korune sa môžete prejsť exponovaným turistickým chodníkom.

Ostrý Roháč je skutočným kráľom Západných Tatier. Predurčuje ho k tomu jeho prekrásna forma, nezameniteľný tvar a samozrejme skvelé výhľady. Mnohí tento vrch nazývajú aj slovenský Matterhorn. A naozaj, pohľady z východu na túto dvojtisícovku spomínaný alpský velikán skutočne pripomínajú. Patria k najkrajším scenériám Roháčov. Rovnako tak sa aj výstup na tento kopec radí k najkrajším túram, ktoré tu môžete podniknúť. Výstup, ktorý je súčasťou hlavného hrebeňa Západných Tatier, vás prevedie oboma vrcholmi Ostrého Roháča. A túra to veru nie je hocijaká. Vyžaduje si poriadnu fyzičku a odolnosť voči strachu z výšok. Niektoré časti túry sú riadne exponované a hrozia nebezpečné pády. Istiť sa môžete prostredníctvom reťazí.

K adrenalínovým lahôdkam patrí prechod tzv. Roháčskeho koňa - exponovanej časti hrebeňa v dvojtisícovej výške. Má síce len zopár metrov, no i tak preverí vašu psychiku. Pre niekoho je to však pravá radosť z hôr. Kôň je celý zabezpečený reťazou. Aby ste si mohli vychutnáť expozíciu vrcholových častí Ostrého Roháča, vyberte si vhodné počasie. Zároveň však rátajte s väčším množstvom turistov, ktorí sa tu zvyknú míňať v oboch smeroch.

  • GPS: 49.199824, 19.754319

Baranec - 2185 m n. m.

Vrchol Baranca ponúka ideálny pozorovací bod vo výške 2185 m.Vrchol Baranca ponúka ideálny pozorovací bod vo výške 2185 m. Vďaka tomu uvidíte šíre okolie ako na dlani.

Absolútna turistická klasika v Západných Tatrách. Ak máte dostatočný fyzický fond a skúsenosti z vysokohorských túr, môžete sa pokúsiť vyštverať na tento majestátny vrchol. Obrovitý kopec ponúka všetko, čo má krásna vysokohorská túra mať. Peknú prírodu, namáhavý výstup, nádherné scenérie a dokonalé výhľady z vrcholu, ale aj počas výstupu samotného. Hlavnými prístupovými bodomi sú ústie Žiarskej doliny a Račkova dolina. Na Baranec, nachádzajúci sa na juh od hlavného hrebeňa, sa dostanete od severu i juhu. Túra od severu je okorenená zaujímavými technickými časťami po skalách cez vrchol Smrek. Trasy od juhu sú náročné najmä na samotnú kondičku. K najkrajším v tomto pohorí vôbec patrí i výstup cez Malý Baranec.

  • GPS: 49.174130, 19.742601

Volovec - 2063 m n. m.

Masa vrchu Volovec sa nadčasovo týči nad Jamníckou a Roháčskou dolinou. Masa vrchu Volovec sa nadčasovo týči nad Jamníckou a Roháčskou dolinou. Jeho trávnatý vrchol je za dobrého počasia príjemným miestom na pozorovanie diaľav.

Volovec je veľmi dobrým vyhliadkovým kopcom. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Na jeho vrchol sa dostanete od severu, z Roháčskej doliny, alebo z juhu Jamníckou, či Žiarskou dolinou. Táto dvojtisícovka je hôľneho charakteru. Nie sú tu komplikované skalnaté pasáže, ako napríklad na susednom Ostrom Roháči. Túra je preto vhodná pre tých, ktorí radi vystupujú na vysoké končiare, no nemajú v obľube exponovaný terén. Fyzicky ide však stále o náročný výstup. Prevýšenie je značné. Z vrchola Volovca sú ďaleké, kruhové výhľady. Za optimálneho počasia je príjemné posedieť i dlhší čas na tunajších trávnatých svahoch.

  • GPS: 49.207651, 19.763246

Hrubý vrch - 2137 m n. m.

Hrubý vrch zahalený závojom hmly.Hrubý vrch zahalený závojom hmly. Dokonalá mystická hora, ktorej transcendentálnosť podporuje aj jej odľahlosť.

Hrubý vrch (Jarzabczy Wierch) sa podľa nášho názoru radí k vzhľadovo najpôsobivejším končiarom Slovenska. Predovšetkým, ak sa naň pozeráte počas pochodu hlavným hrebeňom Západných Tatier od západu. Pôsobí mohutným až monumentálnym dojmom. Ide o pohraničný vrchol medzi Poľskom a Slovenskom. Nachádza sa v odľahlejších končinách pohoria, kam zvyknú zablúdiť skôr nadšenci vysokohorskej divočiny, alebo vrchol nájdete celkom opustený. Divokosť je čarom tohto podmanivého kopca. Okrem zdĺhavého prístupu Jamníckou, alebo Račkovou dolinou, či po hlavnom hrebeni, je výstup i fyzicky náročný. Najmä ak naň stúpate od západu. Nájdete tu akoby nekonečné schodisko vybudované z usporiadaných skál. Technicky výstup nie je zložitý. Odmenou sú potom výborné výhľady do Poľska, na hlavný hrebeň Západných Tatier a na Liptov.

  • GPS: 49.197504, 19.795279

Jakubina - 2194 m n. m.

Jakubina - jeden z menej navštevovaných vrcholov horstva Západných Tatier.Jakubina - jeden z menej navštevovaných vrcholov horstva Západných Tatier. Vedie ňou značená hrebeňovka.

Jakubina je vzhľadom na nadmorskú výšku druhým najvyšším vrcholom Západných Tatier. Je súčasťou hrebeňa Otrhancov, ktorý je pre turistu fyzicky pomerne náročnou záležitosťou. Tento hrebeň sa tiahne ako bočná rázsocha od Hrubého vrchu smerom na juh. Na Jakubinu sa dá vystúpať z Jamníckej, alebo Račkovej doliny, resp. priamo z ich rázcestia. Vytvoriť si tak môžete rôzne typy turistických okruhov. Túra na tento vrch umožňuje objaviť skôr tie menej navštevované končiny Západných Tatier. Pripravte sa, že sa na nej nebudete môcť spoľahnúť na občerstvenie z chaty a všetko potrebné si budete musieť vliecť vo vlastnom batohu. Napokon, taká je väčšina túr v týchto horách. Výstup na Jakubinu sa vám odvďačí fajn výhľadmi na spomínané doliny, ale aj na najvyšší vrch Západných Tatier - Bystrú, Baranec a Ostrý Roháč.

  • GPS: 49.193883, 19.803069

Bystrá - 2248 m n. m.

Výhľady z Bystrej, najvyššieho kopca Západných Tatier, na susediaci hrebeň Grešova a vzdialené Vysoké Tatry.Výhľady z Bystrej, najvyššieho kopca Západných Tatier, na susediaci hrebeň Grešova a vzdialené Vysoké Tatry. Azda najpôsobivejší je práve pohľad smerom ku Kriváňu.

Bystrá je strechou Západných Tatier. Výstup na túto horu je patrične namáhavý. Podobne ako na väčšinu dvojtisícoviek v tomto pohorí. Bystrá je tiež mierne odľahlým kopcom, bez možnosti občerstviť sa v bufete, či horskej chate. Tento vrchol je súčasťou rázsochy, ktorá sa tiahne na juh od hlavného hrebeňa. Ponúka krásny výstup, ktorý nie je technicky priveľmi náročný. Nemusíte sa tu obávať, žiadnych strmých skalných úsekov. Skôr treba mať poriadnu kondičku a skúsenosti s podobnými horami. Dostanete sa sem priamo Bystrou dolinou, prípadne variantami cez Kamenistú a Račkovu dolinu. Jednotlivé chodníky si môžete i skombinovať, aby ste nemuseli prechádzať po rovnakej trase. V takom prípade je však túra dlhšia.

Bystrá sa vám odvďačí prekrásnymi výhľadmi. Sú skvelé už počas výstupu. Predovšetkým tie z vrcholového hrebeňa samotnej Bystrej. Dominuje im úžasný pohľad na Kriváň. Z vrcholu sú potom výhľady na všetky svetové strany. Bystrá, napriek svojmu prvenstvu medzi kopcami Západných Tatier, nepatrí k masovo navštevovaným vrcholom, čo môže byť lákadlom pre ľudí, ktorí v prírode vyhľadávajú pokojnejšie končiny.

  • GPS: 49.189057, 19.842555

Klin - 2172 m n. m.

Klin - jedna z odľahlejších dvojtisícoviek Západných Tatier ponúka dobré možnosti na krásne výhľady. Klin - jedna z odľahlejších dvojtisícoviek Západných Tatier ponúka dobré možnosti na krásne výhľady. Pohľad z výstupového chodníka na Bystrú.

Pekná, opustená dvojtisícovka situovaná mimo hľadáčika masového turizmu. Jej názov dobre vystihuje jej polohu. Prírodou bola vtisnutá doslova ako klin medzi Gáborovu a Račkovu dolinu. Tie zároveň tvoria prístup na jej vrchol. Výstup je podobný ako je to pri mnohých tunajších štítoch. Fyzicky vás preverí, no terén príliš zložitý nie je. Z tohto vrcholu si vychutnáte výhľady na šíre okolie, vrátane Poľska, keďže je hraničným vrcholom. Cestou zaujmú Račkove plesá, alebo pohľad na pôsobivú Nižnú Bystrú. Príjemným spestrením je i návšteva koliby pod Klinom, kde je situovaná i minimalistická expozícia salašníctva v Západných Tatrách. Táto koliba vám môže zároveň poslúžiť ako núdzové prístrešie počas túry na tento vrch.

  • GPS: 49.199693, 19.819982

Hrebeňovka Západných Tatier

Hrebeňovka Západných Tatier. Hrebeňovka Západných Tatier. Dokonalá chuťovka pre každého vysokohorského tuláka.

Ako záver tohto článku by sme všetkým fanúšikom hôr radi odporučili prechod hrebeňovky Západných Tatier. Považujeme ju za chutnú čerešičku na torte slovenských hrebeňoviek. Je doslova ich kráľovnou. Dokonale preverí vaše skúsenosti z predošlých výstupov a hrebeňoviek. Zároveň vám dopraje neopakovateľný a jedinečný zážitok z pobytu v komerciou zatiaľ málo zasiahnutých horách. Na tejto hrebeňovke navyše spoznáte väčšinu vyššie spomínaných vrcholov. Spojíte ich niťou vašich krokov. Ide o skvelé podujatie a v podstate aj úctyhodný turistický výkon. Značená hrebeňovka Západných Tatier sa rozkladá v úseku medzi Hutami na západe a Pyšným sedlom na východe. Patria sem taktiež Červené vrchy, ktoré sú rovnako preznačené. Zvyšná časť je turisticky oficiálne neprístupná.

  • GPS: 49.223014, 19.597983 (začiatok hrebeňovky)

Informácie o článku

  • Autor článku: Martin Kiňo
  • Autor fotografií: Martin Kiňo

Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.