Múzeum Solivar v Prešove patrí k najdôležitejším pamiatkovým technickým areálom na Slovensku. Podarilo sa tu zachovať a verejnosti sprístupniť historický komplex, v ktorom sa kedysi produkovala soľ.
Hlavná budova Solivaru zaujme svojou architektúrou.
Tunajší solivar má svoje korene v 17. storočí. K najvýznamnejším objektom v areáli súvisiacich s výrobou soli patria šachta Leopold s objektom gápľa, zásobníky soľanky (četerne), varne, sklad soli, kováčske dielne, ale dokonca aj klopačka.
Ako sa dostať k múzeu a kde zaparkovať?
Areál Solivaru sa nachádza v juhovýchodnej časti Prešova na Námestí osloboditeľov č. 4. Priamo pri ňom je parkovisko. V blízkosti vedie i významná turistická diaľková trasa s označením E3. Pre obyvateľov Slovenska zo západu to sem bude trošku ďaleko, no táto technická pamiatka stojí za námahu a čas sa sem presunúť.
V areáli Solivaru
Areál známy ako „Starý solivar” je unikátnym miestom, ktorý však pôvodne dlho chátral. Bolo to následkom veľkého požiaru skladu soli v roku 1986. Podarilo sa ho zrekonštruovať a zaujímavo sprístupniť verejnosti až v roku 2016. Sklad soli bol počas obnovy poňatý ako multifunkčný priestor.
V súčasnosti je spojením múzejnej časti, kongresových a prezentačné priestorov. Z historicky vzácnej centrálnej haly môžete vojsť do niekdajších soľných komôr. Takisto pôsobivá je veža skladu, ktorá disponuje funkčnými hodinami a zvonom. Bola tu vytvorená i hospodárska časť, kde sú lokalizované kancelárske. hygienické a stravovacie priestory.
Môžete tu absolvovať prehliadku so sprievodcom, ktorá zaberie približne hodinku a pol. Dozviete sa tu všetko zaujímavé o procese ťažby a produkcii soli. Azda najzaujímavejším tunajším objektom je budova šachty Leopold s objektom gápľa. Šachta bola hĺbená už v roku 1571 a dosiahla hĺbku až 155 m.
Neskôr, v roku 1674 bola nad ňou vybudovaná budova s gápľom, t. j. mechanizmom umožňujúcim ťažbu soľanky (roztoku chloridu sodného, používaného na výrobu soli). Gápeľ bol poháňaný štyrmi koňmi. Tunajší gápeľ patril k tým najväčším na území strednej Európy. Soľanku ťažili obrovských kožených vakoch s objemom až do 7 hl.
Vyťažená soľanka bola uskladnená v zásobníkoch – četerniach v spoločnej budove. Odtiaľ putovala do odparovacích panví vo varniach. Tie tu boli situované dve – František a Ferdinand. Postavili ich na prelome 18. a 19. storočia. Zachovala sa len varňa František aj to nie v pôvodnom stave. Druhá varňa kompletne vyhorela v roku 1819. Vyrobená soľ napokon putovala do sušiarní, skladu a následne na expedíciu.
Doprava soli do skladu prebiehala prostredníctvom drevených vozíkov. Tunajší sklad bol pôsobivou budovou a mal unikátnu svorníkovú konštrukciu krovu, vybudovanú z dreva. Tá bola však v dôsledku požiaru v roku 1986 kompletne zničená.
Múzeum Solivar sa nachádza v juhovýchodnej časti Prešova. Parkovanie je možné neďaleko budovy, pri hlavnej ceste.
Banský vozík pred budovou Solivaru.
Interiér hlavnej budovy Solivaru.
Infopanel v areáli Solivaru. Popisuje jednotlivé budovy a zariadenia.
Varňa František patrí do komplexu technických pamiatok a múzea Solivar.
Četerne – zásobníky soľanky z roku 1815.
Vnútro budovy nádrže na soľanku.
Gápeľ – ťažné zariadenie nachádzajúce sa nad šachtou Leopold a patrí k stavbám európskeho významu.
Pohľad na mechanizmus hornej časti gápľa.
Banícky vozík v múzeu Solivar.