Zima sa pomaly prehupne do druhej polovice a vy možno začínate rozmýšlať nad letnou dovolenkou, strávenou niekde na Slovensku. Hľadáte však niečo lacnejšie, pričom neznížite kvalitu dovolenkových chvíľ strávených s blízkymi, alebo priateľmi.
Pokiaľ máte radi pohyb v prírode, odpoveďou by mohla byť hrebeňovka Nízkych Tatier. Počas tohto prechodu, budete zažívať romantiku v našich najkrajších horách a zároveň aktívne relaxovať. Hrebeňovku si môžete naplánovať podľa vašich časových aj fyzických možností. Ak máte obmedzený čas, alebo kondíciu, prípadne nevychádza počasie, naplánujte si kratší variant prechodu. Rozhodnúť sa môžete aj na samotnej trase, stále existuje dostatok únikových chodníkov do doliny. Tak, či tak dovolenku strávenú v Nízkych tatrách nebudete ľutovať.
Čo je hrebeňovka Nízkych Tatier?
Hrebeňovka Nízkych Tatier patrí k najklasickejším klasikám turistiky na Slovensku. Jedná sa o stokilometrový prechod hlavného hrebeňa tohto pohoria. Ide o vysokohorské podujatie, pričom sa budete pohybovať zväčša v nadmorskej výške nad 1000m. Najvyššie časti pohoria v oblasti Chopka a Ďumbiera dosahujú 2000m výšku. Prechod je mimoriadne obľúbený, pretože na trasa nie je núdza o krásne výhľady, prírodu a dobre zabezpečené nocľahy. Hrebeň totiž pokrýva viacero útulní a vysokohorských chát. Vďaka tomu môžete priebežne dopĺňať zásoby, dokonca sa i osprchovať a na túru postačí vyraziť relatívne naľahko. No i keď nebudete nútení niesť ťažký batoh, prechod celej hrebeňovky predstavuje pre bežného turistu hodnotný výkon a rozhodne by nemal chýbať v jeho horalskom ,,životopise". Prechod hrebeňa Nízkych Tatier dokáže stmeliť kamarátstvo, partiu, i rodinu.
Ako sa tam dostať?
Je nutné vopred sa rozhodnúť, z ktorého konca pohoria chcete vyštartovať. Od toho logicky závisí miesto štartu. Samozrejme závisí to aj od miesta, kde bývate a kam sa potrebujete po ukončení prechodu dostať. Hrebeňovku Nízkych Tatier môžete začať od západu, alebo východu. My však odporúčame prechod od východu na západ. Je to výhodnejšie ako z logistického hľadiska (v cieli na Donovaloch existuje frekventovanejšie dopravné spojenie a toto miesto je významným lyžiarskym centrom, preto je to tu celkovo oveľa ,,živšie" ako v Telgárte a môžete sa tu najesť, alebo oveľa ľahšie chytiť stopa, ak je to nutné), tak aj z krajinárskeho pohľadu. Východná časť pohoria z Telgártu po sedlo Čertica t.j. prvých ca. 50km je totiž charakterizovaná najmä prechodom lesov, kým západná je vyložene hornatá, s množstvom výhľadov a tak si necháte to najkrajšie na záver resp. do druhej polovice pochodu. Okrem toho je výhodnejšie fungovať z vlastných zásob vo východnej časti, kde nie sú vysokohorské chaty, iba útulne a neskôr využiť stravovanie na chatách v západnej časti pohoria a ísť druhú polovicu pochodu s podstatne ľahším ruksakom.
Ak sa teda rozhodnete začať z východu, ideálne je vyštartovať z obce Telgárt, kam sa dostanete autobusom, alebo vlakom. Autom je to samozrejme možné takisto, ale v tom prípade je nutné sa poň znova vrátiť. Ak by ste štartovali od západu - z Donovalov, sem je možné priviezť sa len autobusom, alebo autom. Príchod na Donovaly by mohol byť problematický snáď len v prípade zimy, keďže ide o vysoko položený horský priechod. Na trase cez Donovaly sa v čase nepriaznivých poveternostných podmienok a najmä sneženia zvyknú skrížiť kamióny, čo obmedzí dopravu v oblasti ako celok. Niektorí turisti si zvyknú hrebeňovky trochu skrátiť prostredníctvom štartu v Korytnici, z ktorej vystúpajú priamo do Hiadeľského sedla, kde je prístrešok vhodný na prenocovanie i prameň.
Ak by ste sa rozhodli pre kratší variant hrebeňovky, je možné začať v sedle Čertovica, kam vás dopraví autobus. Toto sedlo sa nachádza uprostred hrebeňovej trasy a tak si môžete vybrať, či sa odtiaľto vydáte na západ, alebo na východ. Ak pôjdete na západ najskôr vystúpate na vysokohorskú chatu M.R. Štefánika, ak na východ prvým útočiskom bude útulňa Ramža bez personálu.
Na ešte kratší variant hrebeňovky Nízkych Tatier sa môžete vydať zo Srdiečka na juhu, alebo Jasnej na severe Chopka. Do oboch bodov sa dá dostať autom i autobusom, avšak Jasná je celkovo frekventovanejším miestom. Obe strany Chopka sú svahmi rozsiahleho lyžiarskeho strediska. Ak vystúpite z jednej zo strán na hlavný hrebeň v oblasti Chopka, dostanete sa priamo na Kamennú chatu, kde je bohatá možnosť občerstvenia i nocľahu. Z chaty môžete červenou hrebeňovou značkou postupovať ľubovoľným smerom - na východ, alebo na západ.
Plánovanie hrebeňovky
Počas plánovania tejto túry je potrebné myslieť na to, že sa budete pohybovať vo vysokohorskom prostedí a teda je potrebné dôsledne prisôsobiť aj vybavenie. Je dobre, ak sú aspoň niektorí z účastníkov zdatní turisti, ktorí určia postup v prípade problémových situácií. Prechod kompletného hrebeňa si vyžaduje určitú stabilnú mieru kondície a skúsenosti s celodennými pochodmi.
Hlavný hrebeň Nízkych Tatier začína v Telgárte a končí na Donovaloch. Rozprestiera sa v stokilometrovej dĺžke naprieč stredným Slovenskom, čo je porcia kilometrov, ktorú možno pešo zvládnuť pomerne príjemným tempom za 4 dni. Hrebeň Nízkych Tatier leží vo vysokohorskom prostredí a pri jeho prechode budete prekračovať hranicu 2000 m nad hladinou mora. Preto je samozrejmé zohľadniť počasie, hoci priamo na hrebeni sa nachádzajú vysokohorské chaty (Štefánikova chata pod Ďumbierom, Kamenná chata pod Chopkom) a útulne (Ramža, Andrejcová, Ďurková pod Chabencom, prístrešok v Hiadeľskom sedle)
Hrebeňovka Nízkych Tatier za 2 dni, alebo non-stop
Hrebeň Nízkych Tatier nie je veľký problém zdolať behom dvoch dní. Samozrejme je to porcia pre zdatných, skúsených a dostatočne tvrdohlavých horalov. Aj takýto prechod má svoje čaro, ale vyžaduje si skúsenosti a dobré plánovanie. Tým, že na trase je mnoho možností prenocovania, či už v chatách, alebo útulniach, existuje i pomerne dobrá možnosť riešenia núdzových situácií. Každopádne pri takomto prechode je výľkou výhodou, ak už ste túto trasu, alebo jej kúsky prešli. V prípade dvojdňového prechodu musíte vedieť, s akým množstvom zásob ste schopní prejsť určitý počet kilometrov. Nocľah si môžete naplánovať na Štefánikovej chate pod Ďumbierom, kde majú všetko potrebné na doplnenie. Samozrejme hypermarket tu nečakajte. Dá sa tu dobre najesť a na cestu si nakúpiť nejaké sladkosti a podobne.
Hrebeň Nízkych Tatier sa v extrémnejších prípadoch robí i na jeden záťah. A to vo všetkých ročných obdobiach vrátane zimy. Nutné upozorniť, že po národnom parku by ste sa v noci pohybovať nemali. Akcia je to samozrejme extrémnejšia, ale prechod je možný do 30 hodín. Sú však špecialisti, ktorí to zvládajú v rozmedzí 11-15 hodín.
Hrebeňovka Nízkych Tatier za 3 - 4 dni
Pohodový prechod hrebeňa Nízkych Tatier sa obvykle realizuje za 3-4 dni, vrátane času potrebného na dopravu vrámci Slovenska. Takýto druh prechodu, by sme každému odporučili a to aj v prípade, že ste rýchli chodci. Práve prechod ,,na pohodu" totiž dokáže vytvoriť skutočné zžitie sa s tunajším horstvom aj s partiou, s ktorou budete kráčať. Docielite tak špecidický a jedinečný zážitok. V prípade viacdňového prechodu je vhodné rozplánovať si nocľahy. V takomto prípade je určite výhodnejšie začať z východu, kde je možné pomerne rýchlo dosiahnuť útulňu Andrejcová. Kdežto po príjazde na Donovaly vám zostáva už len obmedzený čas na príchod na útulňu pod Chabencom (útulňa Ďurková). Tá od Donovál vzdialená dosť ďaleko a najskôr musíte zdolať i nepríjemné, tvrdé stúpanie na hrebeň. Dalo by sa síce spať i v prístrešku v Hiadeľskom sedle, ten je však pomerne blízko ku štartu hrebeňovky.
Ďalšie dni už si môžete rozplánovať ľubovoľne. Ak ste spali na Ďurkovej, bez problémov by ste mali ďalší deň doraziť až na chatu M.R. Štefánika. Ak sa neponáhľate, pokojne zostante nocovať na Kamennej chate. Ďalší deň môžete prísť po útulňu Ramža resp. Andrejcovú. Z východu je časovanie podobné. Ak prvú noc spíte na Andrejcovej, druhý deň istotne prídete na Ramžu resp. Štefánikovu chatu. Nocovať sa dá i v sedle Čertovica.
Pre všetky varianty odporúčame ubytovanie si dopredu dohodnúť. Ak máte stan, je možné sa núdzovo rozložiť i pri jednotlivých útulniach. Nocovať mimo útulní by ste však podľa návštevného poriadku v stane, mimo povolených miest, nemali.
Charakter trasy
Hrebeň Nízkych Tatier sa v divokej východnej časti Telgárt - sedlo Čertovica vyznačuje pekným lesnatým a hôľnym charakterom. Dominuje mu vrchol Kráľovej hole s charakteristickým vysielačom. Po ceste východnou časťou hrebeňa je dostatok zdrojov pitnej vody a prespať sa dá v spomínaných útulniach. Takže okrem cesty do Telgártu vás nečakajú prakticky žiadne peňažné výdavky a všetku fyzickú námahu vám odplatia výhľady do diaľok, najmä však na Vysoké Tatry. Hrebeň je dobre značený a vedie ním tisíckami nôh vyšliapaný chodník, ktorý stratíte len ťažko.
V sedle Čertovica, ktoré tvorí hranicu hornatejšej západnej časti pohoria a hôľnej východnej časti, existuje možnosť ubytovania a taktiež doplnenia zásob a občerstvenia. Sedlo Čertovica je približne stredom hrebeňového prechodu. Hrebeňovka Nízkych Tatier pokračuje ďalej strmším výšľapom smerom na Chatu M.R. Štefánika a Ďumbier, ktorý je však možné vynechať, nakoľko leží mimo hlavnej trasy. Vrchol však nie je ďaleko a možno odporučiť jeho návštevu, je to najvyšší bod Nízkych Tatier.
Po vyhliadke z Ďumbiera trasa pokračuje zväčša príjemným, žulovým chodníkom až na Kamennú chatu, ležiacu pod vrcholom Chopka. Na oboch spomínaných chatách je možné ubytovanie a občerstvenie. Treba však počítať s určitými finančnými obetami. Oblasť Chopka a Ďumbiera je hlavným turistickým a lyžiarskym centrom pohoria. Na severnej strane Chopka sa nachádza lyžiarske stredisko Jasná, lyžovať je však možné aj na juh smerom k Srdiečku. Severná strana poskytuje možnosti na freeridové lyžovanie a rozprestiera sa tu aj skialpinistický areál. V oblasti Chopka sú vybudované viaceré vleky a lanovky.
V tejto časti Nízkych Tatier sa nachádza aj jedinečná Jaskyňa mŕtvych netopierov.
Hrebeň prebieha ďalej do menej zaľudnenej časti v smere Dereše-Donovaly. Jedinečná vysokohorská príroda spôsobuje, že pocit tuláckej romantiky je tu veľmi silný. Chodník v tejto časti hrebeňa sa vyznačuje pomerne príjemnými prevýšeniami a trasa je naďalej dobre značená. Možnosti prespatia a občerstvenia ponúka útulňa Ďurková pod vrchom Chabenec. Je to skromnejšie vybavená chata so stálym personálom.
Záver hrebeňa z Ďurkovej na Donovaly je charakteristický najmä prudkým klesaním z oblasti Prašivá-Veľká Chochuľa ca. 700 výškových metrov do Hiadeľského sedla, kde môžete načerpať vodu a prespať v núdzovom prístrešku. Pri tomto zostupe je vhodné pomôcť si turistickými paličkami. Zostup je nepríjemný najmä s ťažším batohom. Posledný úsek hrebeňovky Nízkych Tatier v oblasti Kozieho chrbta je opätovne hôľnatý a peknou prírodnou scenériou tvorí dôstojný záver práve prežitého dobrodružstva.
Vašu dovolenku na horách ukončíte na Donovaloch, ktoré sú ďalším významným turistickým a lyžiarskym strediskom Slovenska. Existuje tu veľké množstvo ubytovacích možností. Využiť môžete aj dobré dopravné spojenie do Ružomberka, alebo Banskej Bystrice.
Čo si pozrieť v okolí?
Nízke Tatry sú jedným z najdôležitejších národných parkov na Slovensku a tak je ťažké zosumarizovať zoznam všetkých tunajších zaujímavostí. Vyberáme len preto len niektoré z nich, ktoré sú v absolútnej blízkosti hrebeňa.
- Kaďa Liptovský Ján - prírodný kráter s termálnou vodou, prístupný celoročne a bezplatne
- Stanišovská jaskyňa - nekomerčný typ jaskyne, vhodný pre návštevu rodín s deťmi
- Vrchol Skalka - krásny vrchol, na ktorý vedie krátka zachádzka z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, hrebeň máte z vrchola ako na dlani
- Vrchol Salatín - neprávom obchádzaný kopec patriaci do Nízkych Tatier, poskytne neopozerané výhľady na Nízke Tatry
- Liptovská Mara - populárne centrum najmä letnej rekreácie
- Jaskyňa mŕtvych netopierov - nájdete ju v lokalite pod Ďumbierom, nad Trangoškou, láka najmä interiérom v pôvodnom stave, takže sa tu budete musieť predierať a plaziť:)
- Lyžiarske strediská Jasná a Donovaly - tieto strediská patria medzi top lyžiarske rezorty Slovenska
- Vajskovský vodopád - málo navštevovaný vodopád nad Dolnou Lehotou
