Ak ste ešte neboli na hrade Pajštún, presnejšie na jeho ruine, je to takmer povinná jazda z pohľadu víkendového relaxu v bratislavskom okolí. Pajštún na kopci nad obcou Borinka patrí k obľúbeným atraktivitám v Bratislave a okolí. Výstup na bývalý hrad netrvá dlho a sú z neho pekné výhľady do diaľav, za dobrého počasia dokonca až na rakúske Alpy.
Západ slnka nad hradom Pajštún.
Okrem turistických aktivít je Pajštún obľúbený aj medzi lezcami. Pajštún je akousi Mekkou bratislavských lezcov. Nájdete tu takmer 100 ciest rôznej obtiažnosti. Špecifikom zrúcaniny hradu je aj to, že sem chodí prespávať a opekať na noc veľa ľudí. Takže ak sa sem rozhodnete ísť prespať, pravdepodobne nebudete sami. Ak chcete mať súkromie, treba ísť v zime, alebo za škaredého počasia :). Ďalšou obľúbenou aktivitou na Pajštúne je pozorovanie hviezd. Ak chcete vyskúšať trocha romantiky, zájdite si so svojou polovičkou na hrad :)
Video
Zrúcaniny hradu Pajštún sa rozkladajú na vápencovom bradle nad obcou Borinka vo vzdialenosti približne 1,5km vo výške 486 m.n.m.. Prvé zmienky o hrade pochádzajú z roku 1273. V minulosti mal hrad strážnu funkciu. Strážil hranicu Uhorska. Na ruinu ho v roku 1810 premenili napoleonskí vojaci. Vypálený objekt už nikto neobnovil.
Mystické okienko. Ranná prechádzka hradom poskytne aj takéto scenérie. Oknom prechádzajú ranné lúče slnka.
Ako sa dostať na Pajštún a kde zaparkovať?
Ruina hradu je dobre viditeľná už z diaľnice na Brno. Výrazne sa týči nad okolitú nížinu. Hrad je situovaný nad obcou Borinka, kam sa rýchlo dostanete po spomínanej diaľnici a vedľajších cestách, cez dnes už takmer mestečko Stupava.
Z Borinky ste na Pajštúne behom pol hodinky rezkej chôdze, do hodiny ak výlet beriete ako pohodovú prechádzku. Stačí sa vybrať po červenej značke od kostola v centre obce, kde môžete prípadne zaparkovať, alebo sa priviezť autom. Je to najkratší prístup na hrad. Miest na parkovanie je tu pomerne málo. Najhoršie sa parkuje počas víkedov, takže by sme odporučili dopraviť sa sem autobusom. Zastávka je situovaná hneď pri turistickej značke vedúcej na Pajštún.Spoje chodia pravidelne, približne každú hodinu. Cez víkend a počas sviatkov chodia sporadickejšie.
Trasa po červenej značke z Borinky nie je extrémne náročná. Očakávajte však väčšie prevýšenie, hlavne v poslednej časti, pred vstupom na hrad. Hoci červená značka z Borinky najskôr príjemne stúpa, záverečných 15-20 minút je v podstate kolmica na vrstevnice, takže výstup je namáhavejší. Po ceste k zrúcanine hradu narazíte aj na altánok, kde si môžete oddýchnuť. Ak sa chcete posilniť na cestu, tak hneď na začiatku trasy je krčma. I keď túto možnosť odporúčame využiť až pri spiatočnej ceste :)
Na Pajštún je možné prísť aj z iných smerov, než z obce Borinka. Tieto trasy sú však o dosť dlhšie. Vhodné sú skôr ako dlhšia túra. Zvážiť možno prístup zo Stupavy, kde sa prejdete pekným parkom a na hrad vystúpite po žltom značenom chodníku, ktorý sa až v samom závere napája na červenú značku vedúcu z Borinky. Tento výstup je miernejší, no dlhší. Pred napojením na červenú značku v závere trasy pred hradom narazíte na odlesnenú plošinku z kade je pekný výhľad smerom na juh a na západ. K dlhším túram patrí aj výlet na Pajštún zo Záhorskej Bystrice, kam sa môžete doviezť prakticky aj MHDčkou. Ak by ste chceli navštíviť hneď dve ruiny, vyberte sa na Pajštún z Borinky cez Dračí hrádok. V takom prípade je možné parkovať aj pri lesnej asfaltke priamo pod Dračím hrádkom.
Stupák pred hradom. Posledná časť túry na hrad po červenej značke vedie do strmého kopca. Cestou naspäť je to však veľká pohoda, najmä v zime. Môžete sa spustiť dole po zadku alebo na pekáči :)
Vstupná brána. Brána na hrad. Trochu sa tu šmýka po prašnej ceste. Chcelo by to nejaký ten schodík :)
Veľmi blízko hradu, pri žltej turistickej značke je odlesnená plošinka s peknými výhľadmi. Ideálne miesto na večernú romantiku. My sme tu narazili na mladý párik :)
Ruiny
Prístupové cesty k Pajštúnu sú všetky skryté v lese. Hrad samotný preto uvidíte až celkom na záver výstupu. Prvé čo vás privíta je výrazné vápencové bralo, na ktorom je hrad postavený. Jeho steny majú výšku približne 25 metrov a dodnes ich s obľubou využívajú najmä miestni lezci. Na brale stoja zvyšky hradných múrov. Bralo i hrad podliehajú vplyvom počasia, a preto je potrebné dávať si pozor na padajúce skaly.
Turistický chodník dovedie návštevníka až k hradnej bráne, ktorou pokračuje na vrchol skalnatého brala. Toto bola kedysi cesta do útrob hradu. Dnes sú tu zachované len kúsky múrov a veží, ako aj rôznych pivníc s prepadnutým stropom. Zaujmú základy vytesané priamo do skaly. Stavba hradu musela byť drina. Okrem zbytkov stavby zaujme vrcholová lúčka s príjemným trávnikom a nádherný výhľad. V ruinách hradu návštevníci často opekajú a prespávajú. Svedčí o tom množstvo ohnísk na každom kroku.
Výhľady z Pajštúna sú krásne najmä na západ, za vhodných podmienok až po predalpie a vrch Schneeberg. Na ostatné smery, najmä smerom na východ je pekný pohľad na nekonečné malokarpatské lesy. Pokiaľ sa pozriete na juh, tak budete mať zas pekný výhľad na Borinku, z ktorej ste pravdepodobne prišli.
O ruiny hradu Pajštún sa dlho nikto nestaral. Stávalo sa, že niektorí návštevníci s obľubou zhadzovali kamene do doliny, čo ohrozovalo turistov aj lezcov. V minulosti boli zaznamenané i pomerne veľké zosuvy múrov. Z hradu ostali zachovalejšie najmä jeho obvodové múry. Z hradných budov ostali len fragmenty. Na hrade si preto môžete všimnúť len zvyšky stien s oknami. V poslednej dobe sa Pajštúnu ujali dobrovoľníci, ktorý postupne čistia a konzervujú zvyšky tejto populárnej ruiny.
Veľká časť areálu hradu je dobre priechodná, sú tu vyšľapané chodníčky a dá sa tu zložiť na nevysokej trávičke. Ak ste došli opekať tak v týchto častiach je vcelku zložité nájsť nejaké opadané konáre, keďže ich už pravdepodobne zobral niekto pred vami :P Väčšie šťastie s drevom možno budete mať v severozápadnej časti hradu, ktorá je však slušne zarastená zeleňou.
Prechádzka na Pajštún je príjemná aktivita, keď máte pomenej voľného času. Je to pekný výlet takmer za každého počasia a zvládnu ho aj deti. Ak sa tu zdržíte v noci, nie je neobvyklé, že sa tu objavujú líšky, ktoré lákajú zvyšky a vône pri ohniskách.
Skvelé miesto na opekačky. Pomerne rozsiahla časť hradu Pajštún je dobre priechodná. Miesto je veľmi obľúbené na opekanie, o čom svedčí množstvo ohnísk roztrúsených po celom hrade. Pozor však na líšky. Občas kradnú jedlo! :)
Pajštúnske výhľady. Výhľad smerom na juh. Vidieť obec Borinka, v diaľave zas Marianku a Záhorskú Bystricu.
Zachované obvodové múry. Niektoré časti hradu ostali zachované. Dá sa povedať že najzachovalejšie ostali obvodové múry hradu, ako napr. táto stena v severnej časti hradu.
Západná časť hradu. Západná časť hradu je slušne zarastená, dá sa však tade prejsť.
História hradu
Hrad Pajštún je stredoveký hrad, ktorý bol v 16. stor. výrazne prestavaný na renesančný typ stavby. Išlo najmä o výrazný rondel, na ktorom boli situované delá. Ďalšie opevnenie bolo vybudované v 17. stor. a podstatnými zmenami prešli i obytné budovy. Dnes z pohľadu architektúry zaujme najmä výrazná vstupná brána a obrovské kamenné hranoly s tesanými chrličmi v podobe rôznych tvárí a výjavov na ich koncoch. Jeden z chrličov bolo možné obdivovať vypadnutý na zemi pri základni pajštúnskeho hradného brala.
Skúmanie minulosti hradu dokazuje počiatky jeho histórie do roku 1273. Pajštún bol začlenený medzi hrady, ktoré bránili severozápadné hranice Uhorska. Počas obdobia existencie hradu sa viackrát menili jeho majitelia. Okrem iných pánov ho vlastnili i známi Pálfiovci. V polovici 18. stor. hrad poškodil požiar, ale podarilo sa ho opraviť a ďalej využívať. Neskôr v roku 1810 Pajštún podľahol demolácii napoleonskými vojskami, ktorí tu sídlili v rokoch 1809-1810. Od tých čias hrad chátral.
Hrad Pajštún zažil viaceré stavebné úpravy. Stredoveký hrad bol výrazne prestavaný v 16. storočí v období renesancie. Výrazné zmeny nastali aj v polovici 17. storočia, keď sa nanovo prestavali viaceré časti hradu.
Mohutný hradný múr. Hrad mal v minulosti ochrannú funkciu. Strážil hranice Uhorska.
Lezenie na hrade Pajštún
Hrad Pajštún nie je len jedným z pamätníkov histórie Slovenska, ale aj dokladom histórie lezenia v tejto oblasti. Prvovýstupy tu viedli velikáni slovenského horolezectva ako Dieška, Psotka, Demián, Kluvánek a mnohí iní. Túto skalu využívali ako cvičný lezecký terén, aby neskôr úspešne pôsobili v najvyšších veľhorách sveta. Tradícia sa zachovala a lezie sa tu dodnes.
Na Pajštúne nájdete približne stovku ciest rozličnej obtiažnosti. Cesty sú približne 25m dlhé odistené fixným istením - borhákmi. Na zlanenie je najčastejšie možné použiť kruh s reťazou, alebo prasa. Oblasť má svojho správcu a lezenie je povolené celoročne. Cesty sú vhodné pre všetky výkonnostné kategórie lezcov. Odporúčame počas lezenia nosiť prilbu z dôvodu padajúceho kamenia z vrchu ruín, resp. zhadzovaného návštevníkmi hradu. Pred lezením odporúčame zistiť si zákaz lezenia určitých ciest najmä z dôvodu ochrany hniezdiacich dravcov. Viac o lezení na Pajštúne sa dočítat v článku - Lezenie na hrade Pajštún.
Bradlo Pajštúna - raj pre všetkých lezcov. Pajštún je veľmi obľúbenou lezeckou lokalitou. Nájdete tu nespočetné množstvo lezeckých ciest rôznej obtiažnosti.
Pamätná tabuľa. Bohužiaľ, hrad je aj častým miestom úrazov, hlavne medzi lezcami. V tomto prípade prišiel o život mladý, nádejný umelec.
Hviezdne nebo. Pohľad na hviezdy počas kempovania na hrade.
