Tento článok popisuje zrýchlený prechod hrebeňa Veľkej Fatry v úseku Turecká - Rakytov, pre tých, ktorý nemajú práve najviac voľného času a chceli by sa do tohto pohoria vydať povedzme cez víkend na jeden deň a vidieť pritom z hrebeňa to najzaujímavejšie. Zároveň upozorňujeme, že takýto typ prechodu je vhodný len pre fyzicky zdatných, trénovaných turistov s dôkladnou znalosťou pohybu v horách.
,,Výhľadová" poloha hrebeňa. Z hrebeňa Veľkej Fatry sú výhľady na hrebene ďalších významných slovenských pohorí. Ocitnete sa doslova uprostred hôr.
Ako sa sem dostať?
Doprava do Veľkej Fatry napríklad zo západu Slovenska sa veľmi zlepšila a tak je možné, vďaka rýchloceste, dostať sa sem autom v o hodinu kratšom čase. Táto rýchlocesta vedie z juhu, cez Banskú Bystricu. Odtiaľ sa môžete vydať do Starých hôr, alebo do Tureckej. Prechod hrebeňa tak môžete začať veľmi skoro ráno. Ak nechcete ísť autom, existujú mierne komplikovanejšie kombinácie vlakov a autobusov vedúce zväčša cez Banskú Bystricu, alebo Ružomberok. To už je ale nutné, vyhradiť si na hrebeňovku viac času t.j. 2-3 dni.
Trasa rýchloprechodu hrebeňa Veľkej Fatry
Turecká - Krížna - Pustalovčia - Ostredok - Ploská - Rakytov - Útulňa pod Limbou a späť.
My sme sa do Tureckej dopravili na siedmu hodinu ráno. Prvé stúpanie po zjazdovke smerom na Krížnu je hneď vážne. Je to strmých výškových 1000m. Napriek tomu ste na hrebeni do hodinky pochodu. V zime tento nástup využívajú aj skialpinisti. Postačí ak sa budete držať žltej a potom modrej značky, resp. stožiarov vleku. Nemali by ste sa stratiť. Trasa ústi na hrebeni v mieste s názvom Líška. Nachádza sa tu rozpadnutá a hrdzavá horná stanica niekdajšieho vleku. Ktovie prečo lyžiarske stredisko Turecká schátralo. Musela tu byť pekná lyžovačka s krásnymi výhľadmi. Dnes je stredisko v súkromných rukách, no jeho prevádzka je otázna. Zrejme sú atraktívnejšie svahy na neďalekých Donovaloch. Výhoda je však v tom, že tento svah je pokojnejší a pokiaľ si ho vyšliapete, následný zjazd vo voľnom teréne z Krížnej až do Tureckej je krásnym zážitkom.
Výhľady k Nízkym Tatrám. Okrem tohto pohoria z Veľkej Fatry môžete dovidieť až k Vysokým Tatrám.
Veľká Fatra - výborné vyhliadkové pohorie s hôľnym charakterom
Z Líšky sme počas rýchloprechodu stúpali ďalej na Krížnu. Tá potvrdila svoju povesť takmer non-stop veterného kopca s prvými luxusnými výhľadmi. Bola inverzia a videli sme všetky okolité horstvá Slovenska vrátane vysokých Tatier. Veľká Fatra je výborné vyhliadkové pohorie, situované uprostred ostatných hlavných hrebeňov. To už sme boli na červenej hrebeňovej značke. Obišli sme tak začiatok hrebeňa a Majerovu skalu. Tá je výhľadovo veľmi zaujímavá, avšak z časových dôvodov bol náš variant výhodnejší.
Z Krížnej začína pravá krása hrebeňa a veľmi príjemné pasáže po hôľnom teréne Veľkej Fatry. Terén je vhodný pre beh, bežkovanie a nenáročný skialpinizmus resp. skiturizmus. V každom ročnom období tu panuje takmer bezkonkurenčná krása. Čo sa týka hôľ - horských trávnatých, rozľahlých lúk, treba sa mať na pozore počas hmly. Ľahko stratíte smer. Našťastie hrebeň je dobre preznačený tyčovým značením.
Technikou indiánskeho behu resp. dnešným názvom powerhikingu (chvíľku beh, chvíľku chôdza) postupne prekonávame najvyšší vrch celého horstva - Pustalovčiu 1595m a Ostredok. Lesíkom zbehneme k Salašu pod Suchým vrchom. Toto klesanie pod hrebeňové partie je v zime na lyžiach možno trochu nepríjemnejšie, dnes je tu zase blatistý terén. Kúsok vľavo asi 100-150m od červenej značky zbadáte útulňu (Salaš pod Suchým vrchom). Ak je hmla, je možné, že vám tento objekt unikne. Dá sa tu pookriať, či podľa potreby prespať. Je to veľmi romantické miesto na menšej lúke.
Naša ďalšia trasa vedie na Ploskú 1532m, ktorú už zakrátko vidíme. Je to kopec s jedinečným tvarom. Vedie naň tiahle stúpanie. Pod Ploskou sa nachádza Chata pod Borišovom a zostup k nej je strmý, nie veľmi príjemný. Jedná sa o zostup po červenej značke. V období bez snehu je možné prejsť k tejto chate i po modrej značke - vrstevnici pod Ploskou, avšak tým sa pripravíte o tento pekný vrchol s top výhľadmi. Na trávnatej Ploskej sa nachádza pamätník účastníkom SNP.
Smer prechodu hrebeňa ako sme ho realizovali my t.j. k Rakytovu sa tu stáča výrazne doprava na žltú a zelenú značku. Žltou zbehnete z vrcholu Ploskej a napojíte sa na zelenú, ktorá prechádza popod nádherný kopec Čierny kameň. Skutočne, pri spätných pohľadoch sa vrch javil akoby bol komplet čierny. Zaujímavé sú z týchto miest aj pohľady na Ploskú.
Inverzia. Inverzie v našich horách sú príjemným bonusom túr. Horšie je to s hmlou. Vo Veľkej Fatre je však hrebeň dobre značený aj tyčovým značením.
Krížna na obzore, Tento 1574m vysoký vrchol je riadne veterný, no o to krajší.
Zamatová Ploská. Ploská stelesňuje hôľny charakter Veľkej Fatry.
Trail Čierneho Kameňa. Rozhodne jedno z najkrajších miest pre beh na Slovensku.
Výstup na Rakytov
Po prekonaní spojovacieho úseku cez lesíky, už nás čaká výstup na Rakytov 1567m. Je tak strmý, že máte pocit, akoby práve toto bol najvyšší vrchol celej Veľkej Fatry. Komu nechýbajú výhľady, alebo má ,,iné" dôvody môže kopec obísť po žltej značke. Obe značky sa spájajú za kopcom v severnom Rakytovskom sedle. Na vrchole Rakytova nás prekvapilo stádo asi ôsmych spokojných kráv a vrcholový kríž. Výhľady boli perfektné. Zostup už menej:)
Vrcholové kravy na Rakytove. Pokojne sa pasúce stádo na vrchole Rakytova 1567m nás prekvapilo. Kravky vyzerali naozaj spokojne. Dôkaz, že vysokohorské prostredie lieči.
Na Útulňu pod Limbou a späť
Zo severného Rakytovského sedla sme sa dostali behom do desiatich minút (pešo to môže byť do pol hodiny)po žltej značke na veľmi sympatickú útulňu Limba s ešte sympatickejším chatárom. Chata je situovaná takmer ideálne, nie je nutné schádzať príliš z hrebeňa. Je možné doplniť si tu vodu (prameň je teplica a údajne nezamŕza ani počas tuhých zím). Na chate sa najete, napijete a pokojne aj vyspíte, či dobijete mobil. Sú tu veľmi pohostinný, no zároveň útulňa nestráca ducha horskej romantiky.
Z Útulne Limba sa môžete vybrať ďalej po žltej značke smerom do Liptovskej Osady. My sme sa vydali naspäť do Tureckej, pričom ako škodu možno zhodnotiť neexistenciu značeného chodníka do južného Rakytovského sedla priamo z chaty. Je tomu tak zaiste aj z dôvodu bezpečnosti. Symbolický chodník tu totiž jestvuje, no prechádza vo veľmi exponovanom teréne. V zime tu bezpochyby hrozia lavíny. Chodník vedie od chaty tesne nad hornou hranicou lesa do južného sedla pod Rakytovom. Z dôvodu bezpečnosti a ochrany prírody doporučujeme použiť dlhšie značené trasy, buď po žltej značke popod Rakytov alebo znova cez jeho vrchol po zelenej.
Cesta naspäť do Tureckej po občerstvení v útulni, kde nám spravili aj čajík zo sušených byliniek, ubehla zdarne hoci v nepríjemnom vetre a hmle. Podčiarknuté, spočítané: 9 hodín na nohách a krásny deň vo Veľkej Fatre je za nami.
Útulňa Limba. Útulňa leží na žltej značke. Prístup je od severného Rakytovského sedla, alebo Teplou dolinou nad Liptovskou Osadou.
Rysavá jalovica. Rakytovská jalovička. Ako sem dokázala vystúpať?