Arcibiskupský letohrádok Lieskovec (Kaštieľ Lieskovec) je pomerne veľkou a v súčasnosti už zabudnutou kuriozitou v južnej oblasti Bratislavy, v miestnej časti Lieskovec pri Podunajských Biskupiciach.
Letohrádok lieskovec je charakteristický výraznou úpravou pôvodných okien pre potreby neskoršej sýpky.
Táto stavba z konca 18. storočia patrila k najkrajším v okolí a dominovala bohatým arcibiskupským záhradám. Jej majiteľom bol gróf Jozef kardinál Baťán z Németújváru alebo Jozef Batthian, ktorý bol rímskokatolíckym kňazom, biskupom a kardinálom.
Hoci spomínané záhrady už dávno nejestvujú, túto historickú pamiatku sa podarilo zachovať aspoň v akomsi núdzovom stave. Je v súkromnom vlastníctve a málokto tuší, aký zaujímavý kus histórie jej príbeh skrýva.
Hoci sa dnes do letohrádku bežne nedostanete, radi by sme vám túto stavbu odporučili ako zastávku počas cyklovýletu v okolí Bratislavy, nakoľko je bicyklom veľmi dobre dostupná.
Video
Ako sa dostať k letohrádku a kde zaparkovať
Letohrádok Lieskovec sa nachádza južne od Slovnaftu v lokalite s názvom Zakázaný les, čo je už samo osebe príťažlivé a priam láka na prieskum :). Cca. 150 m od letohrádku sa nachádza autobusová zastávka, takže okrem auta sa sem viete doviezť MHD. Ak pôjdete autom, priamo pri letohrádku sa dá pohodlne zaparkovať.
Oveľa zaujímavejšie je prísť sem bicyklom po cyklotrasách. Zaujímavou voľbou je jazda po dunajskej hrádzi smerom do lokality Gajc, pričom sa tu viete povoziť cez krásne lužné lesy smerom na Jegeneš.
Odtiaľ sa dá prejsť ponad diaľnicu smerom na sever okolo areálu pieskovne resp. skladu kameniva a zeminy, už priamo k letohrádku. Časť trasy je neznačená, takže tu uplatníte mapu a navigáciu v mobile. Cesty sú asfaltové a nenáročné, takže je to krásna rekreačná jazda plná pekných zákutí.
Objekt letohrádku
Celé toto územie medzi lokalitami ako je Gajc, Ketelec, Jegeneš a Bajdel je z pohľadu histórie Bratislavy veľmi zaujímavé, hoci v súčasnosti vyzerá na prvý pohľad absolútne okrajové. Oblasti dominuje rafinéria Slovnaft na severe, diaľnice smerom na juh, šíre polia a lužné lesy pri rieke Dunaj.
Typovo ide skôr o poľnohospodársko-priemyslenú krajinu. Nepovedali by ste, že kedysi sa tu rozkladali vzácne arcibiskupsé záhrady, ktorých centrom bol práve letohrádok v Lieskovci. Ten je dnes poloruinou, nakoľko bol dlhé roky devastovaný a slúžil viac-menej ako sýpka a sklad.
Následkom toho bola zničená bohatá výzdoba interiéru v podobe nástenných malieb s orientálnymi a čínskymi motívmi. Schátrali ubytovacie priestory i tunajšia bájna tanečná sála. Zvnútra zmizol vzácny nábytok a ťažko povedať kam sa podeli arcibiskupské umelecké zbierky.
Podobne neutešene vyzerá letohrádok i zvonka, no vďaka zastrešeniu odoláva zubu času. Letohrádok je oplotený, takže si ho budete môcť pozrieť zrejme len zvonka. Tunajší exteriér je neskutočne preplnený rôznymi autami.
Naokolo sa nachádza zopár ďalších stavieb a ranč. Určite si všimnete zvláštne kombinácie pôvodných a novodobých prvkov napríklad v podobe okien, ktoré sem vzhľadovo vôbec nezapadajú. Vďaka streche a oknám do stavby aspoň nezateká, takže sa možno dočká aj lepších časov.
Súčasná podoba letohrádku Lieskovec.
Areál letohrádku Lieskovec je oplotený, takže ho budete môcť obdivovať skôr zvonka.
Zadná strana letohrádku Lieskovec.
Vonkajšok letohrádku Lieskovec poriadne nahlodal zub času. Pred deštrukciou ho chráni novšia strecha.
Pohľad na pôvodné schodisko v Letohrádku Lieskovec.
Pôvodné schodisko a klenby v Letohrádku Lieskovec.
Stručná história letohárdku
Letohrádok Lieskovec dal vybudovať gróf Jozef kardinál Baťán z Németújváru alebo Jozef Batthian ako letné sídlo ostrihomského arcibiskupa a kardinála v rokoch 1779 – 1784. Objekt mal slúžiť na oddych, spoločenské stretnutia a reprezentačné účely.
Bol situovaný uprostred rozsiahlych záhrad - arcibiskupskej obory. Od obory sa tiahol smerom k Dunaju rozsiahly lužný les, ktorý bol predmetom hraničných sporov Rusoviec a Podunajských Biskupíc. Dodnes si v mape možno všimnúť názvy lokalít ako napríklad Sporná vrbina, či Sporná pesčina. Hranice týchto lesov siahali až k súčasnej lokalite Bajdel (Waldl z nemeckého lesík).
Hodnotná arcibiskupská záhrada, ktorej súčasťou bola i zvernica, bola údajne vybavená altánkami, umelými jaskyňami, či ruinami, ako to bolo zvykom v mnohých podobných areáloch tej doby. Napokon bola po Baťánovej smrti vyrúbaná. Podobne schátral i letohrádok, potom, ako sa sídlo arcibiskupa presunulo do Ostrihomu.
K zaujímavostiam letohrádku patrí fakt, že gróf Jozef kardinál Baťán, dal postaviť i Primaciálny palác v Bratislave, pričom projekt pre letohrádok realizoval rovnaký architekt. Samotný kardinál je pochovaný v Dóme sv. Martina, v arcibiskupskej krypte, čo je možno taktiež málo známa informácia.
V súčasnosti je tento letohrádok národnou kultúrnou pamiatkou a predstavuje cennú, no takmer zabudnutú sondu do histórie Bratislavy. Pre turistov a cykloturistov je okrem iného zaujímavý i tým, že sa nachádza sa v pokojnom prostredí mimo centra mesta a pripomína obdobie, keď slúžil ako vidiecke letné sídlo významných cirkevných hodnostárov.
Náročnosť cyklotúry k letohrádku
Ak sa vyberiete k letohrádku v Lieskovci, dá sa to zvládnuť i na cestnom bicykli, záleží kadiaľ presne pôjdete. Niektoré trasy v okolí sú vhodnejšie na trekový, alebo gravelový bicykel. Cesta po hrádzi s odbočkou k letohrádku je však vhodná i na čisto cestný bicykel. Profilovo je trasa rovinatá a po hrádzi priaznivá i pre rodiny s deťmi. Navyše, môžete využiť občerstvenie v bufetoch na hrádzi napríklad Bufet Gajc, či Bufet na konci sveta v lokalite Jegeneš.