Ľubovniansky hrad (548 m n. m.) patrí k najvýznamnejších historickým pamiatkam Spiša. Nachádza sa nad mestom Stará Ľubovňa. Oplatí sa sem vybrať, nakoľko patrí medzi najkrajšie zachované hrady na Slovensku. Okrem toho je tento hrad i veľmi dobre prístupný.
Gotická veža – bergfried (nebojsa) s vyhliadkou patrí medzi najväčšie atrakcie na hrade.
Tento stredoveký hrad bol vybudovaný na prelome 13. a 14. storočia ako pohraničná pevnosť ochraňujúca obchodné cesty medzi Poľskom a Uhorskom. V období rokov 1655-1661 boli na tomto hrade dokonca uložené poľské korunovačné klenoty vrámci ich ochrany pred Švédmi.
Ľubovniansky hrad je ľahko prístupnou pamiatkou, aj keď naň pôjdete pešo po červenej značke priamo zo Starej Ľubovne. Výstup naň nie je náročný.
Ako sa dostať na hrad a kde zaparkovať
Ľubovniansky hrad sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska a zároveň na severovýchod od centra Starej Ľubovne. Toto mesto je dostupné vlakmi i autobusmi. Tesne k hradu jazdí MHD, no na parkoviská v blízkosti hradu sa dostanete samozrejme i autom.
K hradu môžete prísť i po červenej turistickej značke zo Starej Ľubovne, alebo bicyklom po žltej cyklotrase. Výstup na hrad z centra mesta predstavuje ľahší výlet a zaberie zhruba 1 hodinu. Najmä v závere trasy je výstup do kopca. Nič však extrémne náročné. Ľubovniansky hrad by ako tip na výlet mohol byť zaujímavý i pre motorkárov.
Návštevníci Ľubovnianskeho hradu a skanzenu môžu využiť väčšie parkovisko.
Ľubovniansky skanzen a Ľubovniansky hrad v pozadí.
Chodník, ktorým sa dostanete z parkoviska na hrad.
Na hrade
Ľubovniansky hrad pozostáva z troch hlavných častí – z horného, stredného a dolného nádvoria. Najvýraznejšími a najstaršími časťami tohto hradu sú kruhová veža s masívnymi opornými piliermi a taktiež gotický palác. K pozoruhodným prvkom hradu patrí tiež veľká delová bašta, delový bastión a barokový palác z prvej polovice 17. storočia, ako aj kaplnka.
Veža hradu poskytuje krásne výhľady na Vysoké Tatry, Pieniny a samozrejme okolie Starej Ľubovne. V zachovaných palácových priestoroch môžete navštíviť múzeum, v ktorom sú umiestnené originálne exponáty ako zbrane, brnenia a ako tomu obvykle býva, i historické nálezy.
Tesne pod hradom sa nachádza Ľubovniansky skanzen, kde sa nachádzajú pôvodné drevenice pochádzajúce z regiónov severného Spiša a Šariša, roľnícke domy, sýpky, hospodárske stavby a autentický drevený gréckokatolícky kostolík.
Hrad je dnes medzi turistami obľúbení i vďaka sezónnym podujatiam ako sú historické ukážky, remeselné dni, šermiarske vystúpenia, nočné prehliadky či tradičné jarmoky.
Renesančná veža s bránou - tzv. Bonerova brána.
Tretie predhradie s delovým kanónom.
Vonkajšie múry renesančnej bašty.
Lokalita renesančnej bašty.
Budova barokového paláca so sprístupnenými miestnosťami.
Veľká časť objektov na hrade je vynovená.
Masívne obvodové múry Ľubovnianskeho hradu.
Interiér horného podlažia barokového paláca.
Pohľad na budovu renesančného paláca, ktorý bol postavený na mieste stredovekej kuchyne.
Interiér dobového pivovaru.
Vnútorné priestory renesančného paláca.
Ruiny gotického paláca.
Výhľad na východnú časť Starej Ľubovne.
Vyhliadka gotickej veže.
Pohľad na východnú časť Ľubovnianskeho hradu a pahorky Ľubovnianskej vrchoviny.
Schody vedúce na vyhliadku gotickej veže.
Expozícia venovaná posledným súkromným majiteľom hradu.
Maketa Ľubovnianskeho hradu.
Stručná história hradu
Ľubovniansky hrad bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia resp. začiatkom 14. storočia. Išlo o hrad v blízkosti hraníc a obchodných ciest z Uhorska do Poľska. Hrad nechal postaviť pravdepodobne knieža Bolestav z Poľska. Ten bol manželom Kunigundy, ktorá bola pôvodom dcérou uhorského kráľa Belu IV.
Hrad patril Omodejovcom, Drugethovcom, Lubomirskim a spravoval ho i Matúš Čák. V roku 1412 bol hrad spolu s 13 spišskými mestami a panstvami súčasťou tzv. poľského zálohu. V tom čase na ňom sídlili starostovia miest, ktoré boli zaradené do uvedeného zálohu.
K zaujímavostiam viažúcim sa k tomuto hradu patrí i uschovanie poľských korunovačných klenotov počas 17. storočia. V mladšej histórii hrad vlastnili a spravovali J. F. Raisz a poľský gróf Zamoyski. Po 2. svetovej vojne bol hrad využívaný i ako škola. Neskôr sa tu vykonával i archeologický výskum a priebežné opravy.