Historické hraničné kameňe Bratislavy sú atraktivitou, ktorá by v iných krajinách patrila medzi prvotriedne zaujímavosti. U nás však hraničné kamene postupne pohlcuje malokarpatský les. Reč je o starých hraničných kameňoch oddeľujúcich vtedajšie bratislavské panstvo od okolia. Nejedná sa len o zaujímavú sondu do histórie Bratislavy, ale aj o atraktívne objekty skryté v bratislavskom lesoparku. Ak už máte Malé Karpaty prejdené, práve takéto zaujímavé ciele môžu prehĺbiť vaše poznávanie tejto lokality. A nebude to nuda. Tak teda hor sa do objavovania!
Erb mesta Bratislavy. Erb mesta Bratislavy je na Písanom kameni viditeľný, zatiaľ, čo erb Mikuláša Pálffyho je pravdepodobne na zavalenej strane kameňa.
Bratislavské hraničné kamene sa nachádzajú v pomerne logických líniách. Jeden z najznámejších a rozhodne najväčší kameň - Písaný kameň - sa nachádza kúsok za Kačínom. Je z roku 1600 a označoval hranicu bratislavského a stupavsko-pajštúnskeho panstva. Dnes leží zvalený nabok v popadanom lístí okolitého lesa a pomaly zvetráva. Je to však prvotriedna atraktivita. Nič také, sa nikde inde nenachádza. Je to originál. Najrýchlejšie sa k nemu dostanete cez Kačín pokračujúc po červenej značke a potom kúsok po lesnej ceste.
Podobe ďalšie kamene, ktoré sa nachádzajú v línii smerujúcej od tohto kameňa k vrchu Hrabovina. Je ich viacero a sú očíslované. Písaný kameň má na sebe vytesané číslo 14. Ostatné kamene sú oveľa menšie a často je na nich znak Bratislavského hradu. Niektoré sú zvalené, prípadne nachýlené nabok.
Hranica pri Peknej ceste. Chodník zachytený na fotke vedie popri všetkých kameňoch tejto hraničnej línie. Hľadanie je tak veľmi jednoduché.
Jeden zo zničených kameňov. Tento kameň zrejme spadol svojou vlastnou váhou, alebo mu niekto ,,pomohol". Všimnite si letopočet. Prezrádza históriu tohto objektu.
Oblasti - logické línie hraničných kameňov
Zachované hraničné kamene Bratislavy možno v zásade nájsť v troch logických líniách. Za Kačínom - v oblasti Písaného kameňa, kamene v oblasti Hraboviny a kamene v oblasti Peknej cesty. V minulosti pravdepodobne tvorili súvislú hranicu Bratislavy.
Hraničné kamene za Kačínom - Pre tieto kamene je typický Písaný kameň (hraničný kameň z roku 1600). Je to výrazný kameň, najväčší zo zachovaných hraničných kameňov. Od neho smeruje línia menších kameňov smerom na východ. Viac o Písanom kameni si môžete prečítať aj v našom článku.
Hraničné kamene za tzv. Druhým kameňolomom - Kamene sa nachádzajú na horskom hrebeni vedúcom z asfaltky za Druhým kameňolomom v mieste výraznej zákruty doľava. Ďalšie informácie o hraničných kameňoch v oblasti kameňolomu nájdete TU!
Hraničné kamene v oblasti Peknej cesty - Kamene sa nachádzajú v lese neďaleko križovatky Peknej cesty a asfaltovej cesty vedúcej na Biely Kríž. Pre viac informácii si môžete prečítať náš članok..
Objavovanie starých hraničných kameňov v Bratislavskom lesoparku predstavuje sondu do málo tušenej histórie hlavného mesta.
Obvyklá konštelácia kameňov. Hraničné kamene často vidno umiestnené vo dvojiciach.
Zvalený hraničný kameň. Písaný kameň označoval hranicu Stupavsko-Pajštúnskeho a Bratislavského panstva. Dnes leží zvalený na boku v lístí malokarpatkých lesov.
Hraničné kamene v okolí Bratislavy. Takto nenápadne vytŕčajú z lístia.
Málo tušená história v lesoparku. O hraničných kameňoch Bratislavy sa takmer nič nevie a o ich existencii vie málokto. Je to vcelku záhada.
