Zámok v Holíči je pamiatkou prvej triedy, ktorá stojí absolútne v úzadí. Jedinečná stavba, ktorá je ale v súčasnosti takmer kompletne zdevastovaná. Našťastie sa však ukazujú snahy o jej záchranu. Zdá sa, že strecha je nová a rekonštrukciu podstupujú aj priľahlé budovy. Zámok je prístupný, ale otvorený je iba počas letnej sezóny.
Vitajte! Národná kultúrna pamiatka - zámok v Holíči
Zámok v Holíči je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Stavba je barokovo-klasicistická a napriek výraznej schátranosti je jednoznačnou dominantou Holíča. Navyše ide o cisárske sídlo. V 18. storočí ho totiž vlastnil František Lotrinský.
Holíčsky zámok sa nachádza neďaleko centra tohto mestečka. Dostanete sa k nemu pohodlne pešo, či autom, odbočením z hlavnej cesty prechádzajúcej obcou. Priamo pri zámku je možné bezplatne parkovať.
Zadný vstup. Do zámku sa dalo vstúpiť aj po tomto moste.
Na zámku
Prvé dojmy z návštevy objektu sú zaujímavé. Okrem toho, že celú pamiatku obkolesuje vodná priekopa, ,,hadí sa" okolo nej taktiež potrubie. Zrejme ide o plynové vedenie. Je veľmi výrazné a pamiatka stojí akoby v jeho tieni. Z oboch strán zámku sa nachádzajú pekné prístupové mosty s klenbami. Prístup je žiaľ obmedzený. Do vnútorných častí sa dostanete iba v lete.
Celý objekt môžete obísť po priľahlom chodníku, vedúcom nad vodnou priekopou. Je to príjemná prechádzka, na ktorej môžete ,,poobdivovať" zámok z každej strany. Prvé čo vám zrejme napadne bude, že takúto obrovskú stavbu by ste v tak malom meste neočakávali. Je to naozaj pomerne mohutný objekt. Navyše je opevnený bastiónmi. Vodná priekopa je stále naplnená vodou, na ktorej pláva vodné vtáctvo.
Zaujímavý pohľad na zámok je práve zo zadnej strany. Je odtiaľto vidno remeselne zaujímavo spracovanú bránu a hodiny na prednej fasáde. Zaujímavosťou je, že k zámku kedysi patril rybník, park a bažantnica. Sú ohradené múrom.
K hlavným atraktivitám zámku patrí tzv. Čínska sála vyzdobená tapetami s kresbami čínskej krajiny, ako aj jedinečne konštruované schodisko, alebo baroková kaplnka.
Objekt holíčskeho zámku bol neskôr využívaný ako škola, ale aj na poľnohospodársku výrobu, hoci šlo o niekdajšie letné cisárske sídlo.
Plynovod. Plynofikácia je neúprosná. Neobišla ani túto pamiatku.
Pohľad z nárožia vodnej priekopy. Tento pohľad odkrýva zadnú časť zámku.
Obranné stavby. Ktovie načo slúžili tieto prvky. Zrejme plnili obranný účel.
Prehliadka interiéru zámku v Holíči
Zámok v Holíči v súčasnosti zvonka pôsobí doslova ako dom duchov. O to viac prekvapí, že časť jeho vnútorných priestorov je sprístupnená verejnosti formou celkom zaujímavej prehliadky. Prehliadky sú realizované formou organizovaných vstupov s výkladom, ktorý zabezpečuje sprievodca. Dozviete sa tak mnoho vecí ohľadne histórie zámku z prvej ruky.
Vstupy sú zabezpečené v konkrétne stanovené hodiny doobeda i poobede. K dispozícii je pät vstupov denne, pročom prvý vstup je o 10.00 hod. a posledný o 16.00 hod, pričom každý ďalší vstup je po hodine a pol od predošlého. Takáto prehliadka je samozrejme spoplatnená a začína pri vstupnej bráne zámku. Vstupné je symbolické. Výhodou sprevádzania je okrem iného i možnosť klásť počas prehliadky otázky ohľadne objektu a histórie zámku.
V úvode prehliadky, hneď za peknou bránou, nás zaujali zvyšky pôvodnej drevenej dlažby, ktorá je tvorená masívnymi drevenými kockami. Tie mali za úlohu tlmiť dupot konských kopýt. Dlažba musela byť naozaj kvalitná, pretože pretrvala bez väčších kazov až do dnešných čias. Uvedený vstupný priestor akoby charakterizoval, čo bude nasledovať - v podstate vybrakovaný, zničený, no i tak veľmi pútavý objekt. Ako sme sa dozvedeli, prvotné rabovanie interiéru započali štátni úradníci už za prvej republiky, pričom množstvo pôvodných cenností zo zámku je roztrúsených po neďalekom okolí ako aj v Česku.
Prehliadka vedie po kedysi istotne prekrásnych komnatách, hoci sprístupnené je len minimum vnútorného bohatstva zámku. Dostanete sa na jednotlivé podlažia vrátane tajomného podzemia. Ako to už býva, časť expozície je tvorená rôznymi dobovými predmetmi bežného života, ako je napríklad nábytok a podobne. Zaujmú najmä zvyšky prekrásnych architektonických prvkov, ako sú veľmi pekne zdobené klenby, jedinečné krby, či krásne schodiská. Pri pokuse o sanáciu boli niektoré stropné klenby zničené a nahradené klasickým, plochým stropom. Mnoho zo stropov, či stien je však v súčasnosti neomietnutýchZos a charakterizuje ich holé murivo.
Niekde je strop tvorený oceľovými nosníkmi, prekrytými vlnitým plechom. Zostáva na zamyslenie prečo takýto skvost zostal v súčasnom neporiadku. Tak či onak, interiér rozhodne stojí za prehliadku, pretože i odlesk jeho niekdajšej slávy sa nám zdal dychberúci. Vnútro zakonzervované v určitom stave svojho rozkladu má napočudovanie stále čo ponúknuť a atmosféra domu duchov je podmanivá. Niečo také nezažijete v historických pamiatkach, ktoré sú dokonale zreštaurované.
Čínska sála
Bola hlavným reprezentačným priestorom zámku. Dominujú jej steny, obložené drevom, ktoré je pomaľovanými výjavmi z čínskej kultúry, ale aj kachle, krby a stará, drevená podlaha. Všetko spomínané vybavenie je v dnešných časoch pokryté šedou vrstvou prachu. No i tak je niekdajšia krása neodškriepiteľná. Sprievodkyňa nás informovala, že táto časť zámku patrí napriek tomu ako dnes vyzerá k jeho najzachovalejším častiam. Je tomu tak preto, lebo v časoch, keď bola na zámku situovaná škola, bola v Čínskej sále situovaná zborovňa. V sále sa údajne nachádzali i nástenné gobelíny, ktoré sú dnes v procese reštaurovania. Sú umiestnené mimo objektu zámku.
Kaplnka
Zo sprístupnených miestností v zámku zaujme i menšia, no bohato zdobená kaplnka. Samozrejme i tu sú badateľné všadeprítomné znaky poškodenia. Na hlavnom oltári chýba obraz. Dodnes vidno známky časov, keď bola táto vzácna kaplnka využívaná ako premietacia sála.
Podzemné pivnice a tajné chodby
Prehliadka zámku vás neskôr zavedie i do pivníc, ktoré predstavovali najmä skladisko potravín. Dostanete sa však i to podzmených krýpt. Tie predstavovali v čase tureckých vpádov únikové možnosti pre zámocké panstvo. Mali také parametre, aby umožňovali, čo najrýchlejší únik. Niektorými sa dokonca dalo prejsť i na koni. Tunely ústili do bližšieho okolia zámku, no existujú špekulácie, že sa nimi dalo dostať až do Viedne. Každopádne systém chodieb pôsobí celkom strašidelne, pretože je osvetlený len minimálne.
Legenda o prízraku
V súvislosti so strašidlami nemožno obísť legendu, ktorú nám sprievodkyňa vyrozprávala práve v čase návštevy podzemia. Na zámku v minulosti údajne žila hradná pani, ktorá bola veľmi pobožná. Nedokázala tak tolerovať vrtochy svojej dcéry, ktorá žila hýrivým životom a rada sa zabávala. Keď raz neprišla na pobožnosť, jej matka ju v zúfalstve prekliala, s tým, aby jej dcéra po smrti nenašla pokoja. Dcéra v okamihu zamdlela a zomrela. Odvedy vraj najmä počas daždivých nocí na zámku straší. Nad svojim osudom tu bedáka prekliata dcéra.
Údajne stúpa zámockým schodiskom so sviecou a striebornou misou v rukách, do ktorej sa zbierajú jej slzy. Legenda vraví, že kliadba sa skončí, keď sa misa naplní slzami doplna. To sa však nikdy nestane, pretože za úsvitu sa z podzemia vynorí čierny pes, ktorý jej misu z rúk vyrazía slzy vypije, skôr ako je plná. Na zámku sa zvuky duchov pokúšala nahrať i partia lovcov duchov, ktorým sa to skutočne podarilo. Nech už si o týchto veciach myslíte čokoľvek, faktom je, že noc by v zámku chcel stráviť asi málokto. Tento objekt musí byť za tmy naozaj strašidelný.
Bočný pohľad na zámok. Vodná priekopa mala zrejme odradiť potencionálneho nepriateľa, hoci dnes pôsobí skôr romanticky, až tak, že by sa v nej človek v lete vykúpal. :)
Člnkovanie vo vodnej priekope
Príjemným spestrením návštevy holíčskeho zámku, resp. čakania na sprevádzanie môže byť člnkovanie vo tunajšej vodnej priekope. Ňou je možné si celý zámok oboplávať, čo musí byť určite pekný zážitok. K dispozícii je viacero člnov, ktoré vyzerajú pomerne stabilne a tak by ste sa nemali prevrhnúť, i keď nie ste pravým vodákom. My sme si však člnkovanie nevyskúšali, pretože člnky požičiavali až od druhej hodiny poobede. Cena bola napriek tomu veľmi prijateľná.
Detské ihrisko
Naľavo od vstupu do zámku sa nachádza klasické detské ihrisko, ktoré sa veľmi hodí, ak ste nútení čakať s deťmi na sprevádzanie. Ihrisko disponuje množstvom preliezok, no v čase leta tu chýba nejaká možnosť ukrytia sa pred krutým slnkom.
Prechádzka alejou. Určite si ju doprajte. Môžete popremýšľať ako to vyzeralo v čase najväčšej slávy tunajšieho miesta.
