Veľký Manín (890,6 m n. m.) je možno menej známy vrchol v dôsledku populárnejšej Manínskej tiesňavy, ktorá sa vytvorila medzi uvedeným vrcholom a protiľahlým Malým Manínom. Nachádza sa na krajnom západe Súľovských vrchov a možno málokto tuší, že je ich najvyšším vrcholom.
Stratenská píla je považovaná za časť obce Stratená. Nachádza sa na juhu Slovenského raja na brehu rieky Hnilec, obkolesená strmými svahmi, ktoré pokrýva smrekový les. Je to taký menší poklad, ukrytý v mimoriadne peknej prírodnej scenérii. Vzdialene pripomína divočinu niekde na Aljaške.
Poludnica (1548 m n. m.) je mimoriadne zaujímavým, turisticky celoročne prístupným, vrcholom na severnej strane Nízkych Tatier. Nachádza sa nad obcami Liptovský Ján, Závažná Poruba a Iľanovo, z ktorých sem vedú i turistické výstupy.
Rovná hoľa (1723 m n. m.) patrí k tým utajenejším končinám slovenských hôr. Nachádza sa na severe ďumbierskej časti Nízkych Tatier, presnejšie na severovýchod od Ďumbiera na bočnej rázsoche hlavného hrebeňa nad obcami Nižná a Vyšná Boca.
Krajina kopaníc, štálov a lesov v oblasti Pohronského Inovca, severne od Novej Bane, skrýva pomerne neznámy vrchol s názvom Vojšín (818,9 m n. m.). Paradoxne v oblasti kartografie sa jedná o významný kopec. Je tomu tak z dôvodu, že je dôležitým triangulačným bodom. Málokto tuší, že tu v prvej polovici 18. storočia uskutočňoval svoje merania i polyhistor Samuel Mikovíni.
Veľký Inovec (900,6 m n. m.) je najvyšším vrcholom tak trochu prehliadaného pohoria Pohronský Inovec. Nachádza sa medzi Zlatými Moravcami a Novou Baňou, odkiaľ sa naň dá dostať po turistických značkách a čiastočne tiež cyklotrasách. Vrcholom prechádza Rudná magistrála.
Ak ste typ, ktorý vyhľadáva ľahko dostupné, no prírodne atraktívne ciele trebárs na fotenie, odporúčame vybrať sa na rozhľadňu na Drieňovej. V podstate dosť nenápadný vrch Drieňová (551 m n. m.) sa nachádza na okraji pohoria Tribeč nad Jedľovými Kostoľanmi.
Pilsko (1557 m n. m.) je osamelý vrchol v Oravských Beskydách v slovensko-poľskom pohraničí nad obcami Oravské Veselé, Mútne a Oravská Polhora, z ktorých naň vedú turistické značené trasy. Tento vrch sa vyznačuje odľahlosťou, peknou prírodou a výbornými kruhovými výhľadmi na Oravu a Poľsko.
Benát (702 m n. m.) je vrcholom v menej navštevovanom pohorí Pohronský Inovec. Nachádza sa nad ocbou Žitavany pri Zlatých Moravciach. Tesne pod vrcholom možno nájsť výbornú vyhliadku vo výške 692 m n. m. Benát je situovaný na vrchnom okraj andezitového lomu Kamenné vráta, pričom aj vrch samotný je tvorený veľmi zaujímavými andezitovými útvarmi a vežami. Sú naozaj fotogenické. Vyhliadka na Benáte poskytuje perfektné polkruhové výhľady na západ od Pohronského Inovca.
Osnica (1363 m n. m.) je menej výrazný vrchol na severovýchode Krivánskej Malej Fatry, ktorý vyčnieva predovšetkým krásnymi výhľadmi na Veľký Rozsutec a Stoh. Výstup sem vedie zo Štefanovej, Párnice, Lučivnej, alebo odbočením z hlavného hrebeňa Malej Fatry.
Okosená (831 m n. m.) je vrchol v Horehronskom podolí na južnom predhorí Nízkych Tatier. Nachádza sa severne od obcí Dolná a Horná Lehota. Z niektorých strán ani veľmi nevyzerá ako kopec, skôr ako svah v lese. Výraznejšie pôsobí pri pohľade z lúk nad spomínanými obcami. V skutočnosti ide o zalesnený vrch, ktorý je turisticky zaujímavý najmä krásnou prírodou. Je to niečo pre milovníkov osamelých potuliek lesmi.
Chodník Sama Chalupku predstavuje veľmi príjemnú minitúru na juhu Nízkych Tatier v oblasti obce Horná Lehota. Chodník vedie priamo z obce prekrásnymi lúkami a pasienkami pomedzi bujné lesné porasty smerom do rekreačnej oblasti pri vodnej nádrži Krpáčovo. Chodník Sama Chalupku môžete absolvovať i na horskom bicykli.
Zvyšky antimónových baní sa nachádzajú na južnej strane Nízkych Tatier, severne od vodnej nádrže Krpáčovo. Je to niečo pre obdivovateľov opustených banských diel a technických pamiatok. Hoci sa z baní zachovalo len minimum, dá sa tu podniknúť takmer 10 km dlhá prechádzka, ktorú vylepšilo vybudovanie náučného chodníka s názvom Medvedia cestička. Dozviete sa tak viacero informácií o tunajších baniach, prírode, ale aj histórii v podobe SNP.
Chata pri Zelenom plese, ktorá je známa aj pod názvom „Brnčalka“ podľa horolezeckého inštruktora Alberta Brnčala bola vybudovaná v nadmorskej výške 1551 m n. m. v Doline Zeleného plesa na brehu jazera s rovnakým názvom. Tento objekt patrí k veľmi populárnym tatranským chatám s dlhou históriou. Patrí k najobľúbenejším cieľom tatranských túr. Chata je otvorená celoročne a má stály personál.
Na pohľad vcelku obyčajné horské sedlo Pezinská Baba vo výške 527 m n. m., sústreďuje viaceré dôležité body. V prvom rade ide o dôležitý horský priechod - prepojenie južnej a severnej strany Malých Karpát. Taktiež je to, síce malé, no veľmi populárne lyžiarske stredisko na západnom Slovensku.
Kláštorisko predstavuje peknú horskú lúku, obkolesenú lesom s atraktivitou v podobe ruiny starobylého kartuziánskeho kláštora z 13. storočia. Nachádza sa v srdci severnej časti Slovenského raja vo výške takmer 800 m n. m.
Ferrata HZS Kyseľ je trvalo zaistenou cestou v rokline Kyseľ v Národnom parku Slovenský raj. Radíme ju k najlákavejším atraktivitám v tejto oblasti. Je tomu tak najmä preto, že zaujímavým spôsobom pomohla sprístupniť 4 desaťročia uzatvorenú roklinu.
Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca sa nachádza neďaleko sedla Zbojská na západnom okraji Muránskej Planiny. Dostanete sa sem po ceste medzi Breznom a Tisovcom. Chodníček predstavuje turisticky atraktívny prechod tiesňavou po kramliach a oceľových lanách. Aj keď je technicky mierne náročný, zvládne ho i aktívnejší dôchodca, alebo dieťa.
Azda možno povedať, že hrebeň Červených vrchov nepatrí medzi najvyhlásenejšie hrebeňovky medzi slovenskými turistami, čo je však škoda, pretože ide o jednu z najmagickejších oblastí Tatier. Tento pekný vysokohorský kút na pomedzí Slovenska a Poľska patrí k tomu najkrajšiemu, čo tunajšie turistické možnosti ponúkajú. Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) tvoria najvýchodnejšiu časť hlavného hrebeňa Západných Tatier. Názov Červeným vrchom prischol vďaka rastline sítine trojklanej (Juncus trifidus), ktorá sa tu behom leta smerom k jeseni postupne sfarbuje do červenohneda.
Siná (1560 m n. m.) je vrchol severného výbežku Nízkych Tatier v oblasti Ďumbierskych Nízkych Tatier. Ako jemne zelený drahokam sa podmanivo týči nad modrou hladinou Liptovskej Mary. Zelenkavý nádych spôsobujú jej strmé, trávnaté stráne.
Kasprov vrch 1987 m n. m. (poľ. Kasprowy Wierch) je vrcholom v najvýchodnejšej časti Západných Tatier. Nachádza sa tesne pri hranici s Vysokými Tatrami, presnejšie v blízkosti Ľaliového sedla. Leží na hranici Slovenska a Poľska, z ktorého naň vedie populárna lanovka.
Sedlo Prielom (2290 m n. m.) je sedlo vo Vysokých Tatrách prepájajúce Litvorovú a Veľkú Studenú dolinu. Presnejšie, vďaka sieti turistických chodníkov, umožňuje prechod z Bielovodskej a Velickej doliny do Veľkej Studenej doliny a naopak. Sedlo Prielom je priestorovo dosť obmedzená plošinka zovretá strmými stenami Divej veže a Východnej Vysokej.
Priečne sedlo (2352 m n. m.) patrí k najväčším magnetom pre pokročilejších turistov vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Širokou a Priečnou vežou. Výstup do tohto sedla od Téryho chaty predstavuje exponovaný terén, ktorý nie je vhodný pre každého. Neraz sa tu prekvapení návštevníci doslova zaseknú a nevedia sa pohnúť ani hore ani dole.
Biely kríž predstavuje lúku v Malých Karpatoch nad Račou, ktorá je križovatkou viacerých turistických chodníkov a cyklotrás priamo na hlavnom hrebeni spomínaného pohoria. Je to veľmi obľúbené miesto relaxu obyvateľov Bratislavy.
Tomášovský výhľad (667 m n. m.) v Slovenskom raji patrí k absolútnym kultovkám turistiky na Slovensku. Tento vrchol, alebo presnejšie prírodná vyhliadka na okraji podmanivého skalného brala sa nachádza v severnej časti pohoria Slovenský raj. Ročne ju navštívi nepreberné množstvo turistov. Okrem jedinečnosti výhľadu, prírodnej kompozície celej oblasti vysokej návštevnosti v nemalej miere vďačí tiež relatívne rýchlej dostupnosti.
K pekným turistickým cieľom na severe Slovenska, presnejšie na Orave patrí Kubínska hoľa (1347 m n. m.). Nachádza sa severne od Dolného Kubína v pohorí Oravská Magura, ktorá je plynulým pokračovaním horstva Malej Fatry.
Sedlo Zbojská, neďaleko Brezna sa v posledných rokoch stalo obľúbenou destináciou mnohých skupín návštevníkov. Azda najväčším magnetom je pre nich tunajší salaš. Ten prezentuje činnosť, ktorá ma na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Okrem salašníctva a dobrého jedla v tamojšej reštaurácii s tradičnou slovenskou kuchyňou, tu bola vybudovaná i drevená rozhľadňa. Dá sa povedať, že je originálnej konštrukcie, pripomínajúcej taktiež tradičnú slovenskú architektúru. Vzhľad tejto vyhliadkovej veže pripomína zvonice historických drevených kostolíkov, ktoré poznáme zo skanzenov.
V tomto článku si bližšie predstavíme úvodnú časť hrebeňovky Západných Tatier v úseku Hutianske sedlo, Radové Skaly, Sivý vrch, až po Brestovú, ktorý predstavuje fyzicky pomerne náročný vstup do arény tohto pohoria, najmä ak ste nabalený na kompletný prechod.
V tomto článku nadviažeme na predošlý úsek hlavného hrebeňa Západných Tatier a prejdeme si ho v úseku od Plačlivého, cez Ostrý Roháč a Volovec, až po Račkovo sedlo. Ide o krajinársky veľmi peknú časť tohto pohoria zahŕňajúcu i technicky a fyzicky náročné pasáže. Pozvoľna, smerom na východ, však bude technických obtiaží ubúdať, hoci fyzické zostanú aj naďalej riadnou výzvou.
Tento článok popisuje letnú verziu túry zo Žiarskej doliny cez Jalovecké sedlo, Baníkov, Tri kopy, Plačlivé a späť. Zároveň ide o túru ktorá nás prevedie technicky najnáročnejším a najexponovanejším úsekom hlavného hrebeňa Západných Tatier. Ide o jednu z najatraktívnejších vysokohorských túr v slovenských horách, ktorá si zároveň vyžaduje veľmi dobrú kondíciu. Radí sa k tým, kde si prídu na svoje hľadači exponovaného terénu. Naopak, nie je to nič pre ľudí, čo sa boja výšok. Ak sem vyrazíte za vhodného počasia s patričnou prípravou a výbavou, mala by táto túra predstavovať veľmi pekný zážitok v autentických horách, ktoré zatiaľ komercia „relatívne“ obchádza.
Kremnica je sama osebe jedno z najzaujímavejších miest Slovenska. Má viacero pútavých atraktivít i vo svojom bezprostrednom okolí. Jednou z nich je drevená vyhliadková veža na Krahuľskom vrchu priamo nad mestom vo výške 958 m n. m.. Turistická rozhľadňa na Krahuľskom vrchu (niekde uvádzané aj ako Krahuľský štít) ponúka veľmi pekné výhľady na Kremnicu a kontrastnú kombináciu okolitých horstiev a kotlín, ktorá určite mnohých zaujme.
Už aj Brezno má svoju rozhľadňu. A nie hocijakú! Podľa informácií dostupných na internete by sa malo jednať o druhú najvyššiu turistickú rozhľadňu na Slovensku. Vyššia je len nová rozhľadňa na Štrbskom plese. Kovová vyhliadková veža s netradičným dvojsmerným schodiskom a svojimi 39,6 m ponúka viac ako by ste z nadmorskej výšky vrcholu Horné lazy 805 m n. m. očakávali.
V tomto článku by sme radi znova trocha zabŕdli do nášho obľúbeného kúta Slovenska a to konkrétne do Západných Tatier. Toto pohorie si na mnohých miestach stále udržiava pomerne nízku návštevnosť, napriek tomu, že hory sú tu skutočne veľkolepé. Návštevníci tu totiž nenájdu vymoženosti v podobe množstva horských chát, bufetov a podobných nazvime to ,,doplnkov“, bez ktorých si mnoho turistov už návštevu hôr nedokáže predstaviť. Tí, ktorí však vyhľadávajú nádherné hory, menej skrotené civilizáciou, si tu istotne prídu na svoje.
Chopok (2023,6 m n. m.) je vrchol v Ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Po Ďumbieri a Štiavnici je tretím najvyšším kopcom Nízkych Tatier, čo z neho robí výborný vyhliadkový bod. Nachádza sa priamo na hlavnom hrebeni tohto pohoria medzi Derešmi na západe a Ďumbierom na východe. Z turistického hľadiska patrí k najnavštevovanejším slovenským vrcholom.
Rozhľadňa na Devínskej Kobyle v Bratislave, nad mestskou časťou Devínska Nová Ves je turistickou vyhliadkovou vežou celkom kuriózneho tvaru. Pripomína čosi ako modlivku, alebo bodliak. Symboly tunajšej fauny a flóry. Má viacero podlaží prepojených klasicky schodíkmi. Devínska Kobyla (514 m n. m.), na ktorej vrchole sa rozhľadňa nachádza je zároveň najvyšším vrcholom Bratislavy a keďže je obklopená šírou rovinou, má potenciál ponúknuť ďaleké výhľady.
Skalnaté pleso je populárne vysokohorské jazero vo Vysokých Tatrách nad Tatranskou Lomnicou, rozkladajúce sa v oblasti Skalnatej doliny, priamo pod pohľadnými južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Jeho poloha pod tak pútavými vrcholmi a súčasne s dobrými výhľadmi na Podtatranskú kotlinu ho predurčila na jeden z najatraktívnejších turistických cieľov v Tatrách. Významne k tomu prispieva i fakt, že na Skalnaté pleso vedie z Tatranskej Lomnice lanovka, ktorá sa tu vetví a dokáže vás dopraviť do Lomnického sedla, alebo až na vrchol Lomnického štítu, z ktorého je kúzelný výhľad.
Notoricky známa malokarpatská sedemstovka Vysoká je charakteristická najmä veľkým vrcholovým krížom, peknými výhľadmi a možno niektorí fajnšmektri poznajú i tunajší, tak trochu ukrytý, symbolický cintorín. Málokto sa však vydá pozrieť si zuby Vysokej. Pozrieť sa Vysokej na zúbky však vôbec nie je strata času. Tuší o nich iba málo turistov, hoci sú dobre viditeľné aj z hlavnej hrebeňovej trasy, z červenej značky smerom na Taricove skaly.
Vyhliadková veža nad Svätým Jurom je jednoduchá kamenná stavba v miestnych vinohradoch. Je nevysoká a meria približne 4 m. Tým sa radí k najnižším vyhliadkovým objektom pri Bratislave, no i tak poskytuje veľmi pekné výhľady na okolie. Jej stavba len minimálne zasahuje do krajiny a priamo z obce si ju ani nevšimnete. K rozhľadni sa môžete vyviezť autom, alebo si dopriať krátku vychádzku z dediny naprieč vinohradmi. Výlet na túto rozhľadňu je vhodný pre naozaj všetky kategórie turistov, na nenáročnú prechádzku, alebo na minivýlet na bicykli, či zaujímavý bod na vašej bežeckej trase.
Vyhliadková veža na Krajčovom vrchu je drevenou rozhľadňou týčiacou sa k oblohe nad malebnou nízkotatranskou obcou Nižná Boca. Nachádza sa v nadmorskej výške 980 m n. m., priamo nad hlavnou cestou, vedúcou cez sedlo Čertovica, ktorá prepája Pohronie a Liptov. Pri vašich cestách po hlavných ťahoch Slovenska predstavuje jej návšteva len malé zdržanie, ktoré rozhodne nie je stratou času. Na rozhľadni si môžete spraviť krátku, aktívnu prestávku od šoférovania a pokochať sa krásou tejto časti Nízkych Tatier.
Zbojnícky chodník v Malej Fatre v lokalite Terchová je jednou z najzaujímavejších túr, ktoré môžete v tomto pohorí podniknúť. Je to niečo pre hľadačov krásnych výhľadov, strmých, kľukatých cestičiek v horách, plných prekvapení. Miestami sa pri tejto túre budete cítiť ako legendárni hôrni chlapci v Jánošíkovej zbojníckej družine. Chodníček totiž pôsobí, že ho museli v divokých skalách, obrastených stromami, objaviť len postupne. Musel ho objaviť niekto, kto tu poznal všetky skrýše a kúty. Dnes je chodník preznačený modrou turistickou značkou a doplnený množstvom technických pomôcok, ktoré by mali uľahčiť chôdzu po ňom.
Rozhľadňa Terchovské srdce je vyhliadková veža zaujímavého ihlanovitého tvaru. Nachádza sa priamo nad obcou Terchová v nádhernej oblasti na rozhraní Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry. Tróni nad spomínanou obcou na kopci Oblaz 609 m n. m. a vďaka jej polohe neďaleko malofatranského národného parku má všetky predpoklady ponúknuť uspokojivé výhľady i tým najnáročnejším turistom. Vidno z nej nielen vrcholy Malej Fatry, ale aj dolinu Žilinskej kotliny s riečkou Varínka a priľahlé kopce Kysuckej vrchoviny.
Bilíková chata, v súčasnosti klasifikovaná ako hotel, je situovaná vo výške 1255 m n. m. neďaleko Hrebienka a je pomerne rýchlo dostupná zo Starého Smokovca po asfaltovej ceste. Vzdialenosť od menovanej tatranskej osady je 2,5 km. Chata je otvorená celoročne a často slúži ako oddychový bod počas túr do širšieho okolia.
Rainerova chata, známa aj ako Rainerova útulňa sa nachádza v nadmorskej výške 1301 metrov. Rainerovu útulňu - najstaršiu chatu na južnej strane Vysokých Tatier postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Neskôr, po postavení chaty Kamzík v roku 1884, chata zanikla a k jej obnove došlo až v roku 1998. Počas vašich potulkách Slovenskom môže byť táto chata a múzeum v nej vhodným cieľom kratšej túry.
Rozhľadňa Hrajky je drevenou vyhliadkovou vežou nachádzajúcou sa medzi Sobotišťom a Myjavou v oblasti Turej lúky. Ak sa pohybujete v týchto končinách, výlet k nej je naozaj nenáročný, pretože až priamo pod ňu sa pohodlne dopravíte autom. Nachádza sa totiž pri hlavnej ceste medzi uvedenými obcami. Rozhľadňa neponúka žiadne dychberúce výhľady a predstavuje skôr spríjemnenie a zaujímavú prestávku na vašich cestách týmto krajom. Z výšky 298m si budete môcť pozrieť oku lahodiaci kopaničiarsky kraj. Samotný objekt rozhľadne dosahuje výšku 10m.
Rozhľadňa Polomské očko je vyhliadková veža situovaná nad stredoslovenskou obcou Polomka v nadmorskej výške 900 m n. m.. Samotná veža je vysoká 30m a nachádza sa na najvyššom bode svahu tunajšieho lyžiarskeho strediska. Výborné výhľady si môžete vychutnať, ak si vyšliapete kolmo nahor zjazdovkou v dĺžke 2km.
Rozhľadňa Hájnica je jednou z mnohých drevených rozhľadní, ktoré na Slovensku v posledných rokoch rastú doslova ako huby po daždi. Konkrétne táto sa nachádza na nevysokom kopci nad obcou Haluzice neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Lákadlom rozhľadne sú najmä výhľady z nej a dobrá prístupnosť.
Hlavný hrebeň Považského Inovca patrí k menej populárnym slovenským hrebeňovkám. Predsa len je zalesnený a výhľady z neho sú len občasné. Pre obyvateľov západného Slovenska je však ľahko dostupný a tiahne sa vo výške okolo 800-1000m. Lákadlom Inovca môže byť najmä to, že ponúka pobyt v nepreľudnených horách, ktoré sa vďaka uvedenej nadmorskej výške hlavného hrebeňa výrazne vypínajú nad okolitú nížinu na Považí a Ponitrí.
Rozhľadňa Lipovec je približne 6 metrov vysoká stavba, zasadená do kopaničiarskeho kraja Myjavskej pahorkatiny. Rozhľadňa sa nachádza neďaleko obce Prietrž, konkrétne pri osade U Rehušov. V jej blízkom okolí nájdeme ďalšiu zaujímavosť v podobe Pamätníka SNP a priľahlého prístrešku.
Marhát s výškou 748 m n. m. je kopec v pohorí Považského Inovca, týčiaci sa k nebu nad Nitrianskou Blatnicou. Nachádza sa v južnej časti uvedeného pohoria. Nebyť jeho, takpovediac strategickej polohy, na rozhraní Považia a Ponitria, predstavoval by len jeden z priemerne vysokých, zalesnených kopcov Slovenska. Turisticky mu zase veľmi pomohlo vybudovanie rozhľadne na jeho vrchole. Tak sa Marhát „vyšvihol“ z v podstate obyčajného kopca na celkom zaujímavý cieľ horalských výletov.
Trasa zo Štrbského plesa na Popradské pleso je jedna z tatranských turistických klasík, ktorú pravdepodobne každý fanúšik Vysokých Tatier už neraz absolvoval. Ide o nenáročnú túru, ktorú zvládnu aj menej zdatní turisti a deti. Prechádzka k Popradskému plesu je pohodová, s miernym stúpaním. Okrem toho je to úvodný úsek najpopulárnejších tatranských výstupov, ako napríklad túra na Rysy, Kôprovský štít, sedlo Ostrvy, alebo cesta pod horolezecky veľmi príťažlivé steny v Zlomiskovej, či Mengusovskej doline.